Masky

Čo by to bolo za karneval alebo fašiangový ples bez masiek? Masky sa stali neoddeliteľnou súčasťou fašiangových slávností, hlavne pre ich krásu a zábavu. Môcť byť aspoň na chvíľu niekto iný, niekto nepoznaný alebo sa len zabávať vo farebnej škraboške. Z čoho však vznikol zvyk ľudí maskovať sa? Ako väčšina podobných tradícií, ani tento nevzišiel zo zábavy či estetiky. Rokmi a zmenou zmýšľania sa však uchovali najmä tieto vlastnosti. Kde je teda ich počiatok?

Doklady o maskách sú už z mladšieho paleolitu a neolitu a spájali sa s lovom. Aby mali lovci šťastie a podarilo sa im chytiť dobrý úlovok, inscenoval sa ešte pred odchodom samotný lov. Jeden sa odel do kože/kožušiny zvieraťa a ostatní ho šli uloviť a odohrali jeho zabitie. Masky však boli tiež súčasťou náboženských obradmi, neskôr aj s pohrebov, tu však zohrávali inú úlohu. Nosili ich šamani, ktorí sa tým nielenže odlišovali od bežnej populácie, ale tiež sa vďaka nim dokázal spojiť s duchmi. 

Divadelné a komediálne masky sú taktiež doložené už od staroveku, ale tie patria do inej kategórie ako masky využívané pri rituáloch. 

Na našom území sa masky využívali v období okolo zimného slnovratu ako ochrana pred pôsobením zlých síl (o maskách ako ochrane pred zlými silami som písala v článku o pôvode Halloweenu) - princíp tu bol jednoduchý. Keď sa človek prezlečie za niečo strašidelné či démonické, zlí duchovia ho nechajú na pokoji, lebo si myslia, že je jeden z nich). 

Taktiež sa využívali v novoročí a na fašiangy. Ich zámerom bolo privodiť prosperitu, poistiť úrodu, plodnosť hospodárskych zvierat aj ľudí. Masky boli zvieracie (napr. turoň, koza, koník) a ľudské, niektoré mali zvieracie i ľudské črty (napr. čert). 

Zábavné masky sa používali taktiež na svadbách, priadkach, zabíjačkách a vo fašiangových hrách. 

Masky vo vianočných obchôdzkach a v hre o svätej Dorote umožňovali divadelnú premenu. Obradové masky mlčali, mali démonický vzhľad, zhotovené boli z matérie magického významu (slama, kožušina), alebo takýto predmet niesli (bábka dieťaťa, ražeň). Vykonávali magický úkon (skákanie, pováľanie sa, erotické gestá), alebo sa magický účinok dosiahol kontaktom s nimi (pri tanci, obdarúvaní). Najrozšírenejšie boli masky slamené a z obrátenej kožušiny – medveď a dedo (namiesto kukly máva aj kožušinovú náličnicu, alebo je začiernená a dotvorená konopnými fúzami).
Komediálne postavy dedov, báb, žien s chlapom v koši na chrbte, preobliekanie mužov za ženy a naopak, zaprespanky s deťmi, ľahké alebo hrubé ženy či za svadobný pár často využívali erotickú symboliku. Strašidelné masky, ktoré v zmysle ochrannej mágie mali mať odpudzujúci vzhľad, zobrazovali väčšinou démonické bytosti. 

Ľudia sa v minulosti maskovali líčením tváre sadzami, uhlíkmi, múkou, popolom a prírodnými farbami. Farba masky mala vždy svoj význam: napr. červená znamenala mladosť, veselosť; biela smrť, démonickosť; čierna zase starobu, či pekelníka. Časté bolo maľovanie alebo nalepovanie fúzov a briadky ako znaku mužskosti či staroby. 

U nás sa karnevalová kultúra šírila z nemeckého a talianskeho prostredia prostredníctvom šľachtickej a meštianskej vrstvy. Predstavujú ju maškarné plesy, bály a tanečné zábavy. Bývali aj tematicky určené (Pyžamový bál, Ples bláznivej lode). Karnevalové masky neboli viazané tradíciou a podstatné bolo iba prezlečenie, premena na inú postavu.

= Bludička =