
V tradičných predstavách o týchto dňoch sa spájala stredoveká kresťanská a staršia predkresťanská koncepcia ich duchovného využitia: počítaním od pondelka sa určili dni šťastné (párne) a nešťastné (nepárne), podľa gramatického rodu názvu dni mužské a ženské.

Najnešťastnejším dňom týždňa bol piatok, keď sa nemala začínať dôležitá práca (piatok – mrcha začiatok) a nevyplácalo sa byť veselým: Gdo v pátek spívá, v nedzelu mosí plakat. Niekde verili, že dieťa narodené v tento deň bude po celý život nešťastné.
V stredu neodporúčali začať dlhšiu cestu a prvý raz v roku vyhnať dobytok na pastvu. Nemali sa spomínať strigy, lebo v stredu všetko počujú.
Vo štvrtok bol všeobecne dodržiavaný zákaz priasť. Často sa však v tento deň sobášilo a remeselníci ho považovali za vhodný na akékoľvek náročné práce. Priasť sa nesmelo ani v sobotu.
Nedeľa je v tradičných predstavách šťastným dňom: deťom vtedy narodeným sa veštilo šťastie na celý život. Ak si človek v tento deň obliekol nejakú časť šatstva naopak, bol šťastný celý nasledujúci týždeň.
Keďže týždeň začínal pondelkom, naň sa v zmysle tradičných predstáv viazali predpovede vychádzajúce z princípov mágie počiatku (aký začiatok, taký koniec). Rozšírená bola napríklad predstava, že ak má byť týždeň úspešný, nemá človek v pondelok stretnúť ako prvú ženu. Pondelkové dopoludnie bolo na mnohých miestach v prvých desaťročiach 20. storočia tradičným termínom uzatvárania sobášov (počas druhej svetovej vojny sa termínom stala sobota). Niekde pondelok považovali za najpriaznivejší čas narodenia človeka.
Symbolika dní týždňa sa nám zachovala v rôznych folklórnych prejavoch, napríklad v žartovných rečňovankách, ale tiež v ľúbostných, svadobných a žartovných piesňach.
Deň
Na odlíšenie jednotlivých jeho častí sa využívali pozorované zmeny sily slnečného svetla a polohy
nebeských telies. Tie sa odrazili v pomenovaniach konkrétnych častí dňa: brieždenie, svitanie, východ slnka, ráno, predpoludnie, pravé poludnie, poludnie, popoludnie, predvečer či podvečer, západ alebo spočívanie slnka, zmrákanie, večer, noc, polnoc, hlboká noc.
Deň
Na odlíšenie jednotlivých jeho častí sa využívali pozorované zmeny sily slnečného svetla a polohy
nebeských telies. Tie sa odrazili v pomenovaniach konkrétnych častí dňa: brieždenie, svitanie, východ slnka, ráno, predpoludnie, pravé poludnie, poludnie, popoludnie, predvečer či podvečer, západ alebo spočívanie slnka, zmrákanie, večer, noc, polnoc, hlboká noc.
Striedanie dňa a noci, svetla a tmy sa v tradičných predstavách spájali s protikladnými účinkami dobra a zla, šťastia a nešťastia, radosti a smútku. Po zotmení a v noci sa aktivizovali zlé sily, ktoré neznášali hluk a človek musel dodržiavať rozličné zákazy, aby ho neohrozili.
Magickým časom boli polnoc, poludnie, východ či západ slnka, ktoré rozlične súviseli s aktivitou dobrých i zlých nadprirodzených síl a mohli zásadne umocniť pôsobenie vtedy vykonávaných magických praktík.
= Bludička =
Super! Samgar
OdpovědětVymazatTento mesiac som to poňala tak stručnejšie, lebo finišujem bakalárkut.. ale som rada, že sa páči. :)
VymazatOd septembra mám veľké temné plány, ktoré nechcem veľmi prezrádzať (ale "možno" sa tam objavia slová ako živly a mágia ;)), tak sa teším. :)