pondělí 1. června 2015

Sen noci svätojánskej

Dnes si priblížime jeden z najvýznamnejších letných sviatostí našich predkov. Reč je o letnom slnovrate, neskôr známom aj ako svätojánska noc.


Podľa poverových predstáv sa s prechodovým obdobím letného slnovratu a počiatku leta spájala zvýšená aktivita nadprirodzených síl, stierali sa hranice medzi reálnym a nadprirodzeným svetom. Verilo sa, že v noci tancujú strigy na krížnych cestách, víly na lesných čistinkách, že kvitnúce rastliny pred východom slnka hovoria ľudskou rečou a povedia, akú chorobu liečia. Zber svätojánskych bylín bol rozšírený takmer do polovice 20. storočia. Očistná a liečebná moc sa pripisovala vode, najmä rose pozbieranej
na lúke. Šťastie mal mať človek, ktorý chytil svätojánsku mušku a
nosil ju pri sebe. Pálili sa vatry, ktorých jedným z cieľov v minulosti bolo privolať dážď, očistný význam sa pripisoval preskakovaniu ohňa. Cirkevné zákazy zo 16. a ďalších storočí poukazujú pri jánskych ohňoch na neviazanosť zábav, z bezpečnostných dôvodov proti ich páleniu vydávala zákazy aj svetská vrchnosť.

Slnovrat chápaný ako znovuzrodenie slnka bol v domácnostiach symbolizovaný roznecovaním posvätného, živého ohňa. Cieľom bolo udržať ho čo najdlhšie.
V minulosti ľudia taktiež verili, že Slnko dosiahlo vrchol svojej vlády a začína slabnúť a tak zapaľovali veľké vatry aby mu dodali silu.

Rovnako ako zvyky zimného slnovratu, nahradilo kresťanstvo aj zvyky letného slnovratu, oslavou sviatku Jána Krstiteľa. A tak sa noc pred dňom Jána Krstiteľa (24. jún) stala svätojánskou nocou.

Živý oheň inak známy aj ako nový oheň, čistý oheň, svätý oheň, boží oheň, suchý oheň, žimny oheň, vatra je oheň roznecovaný archaickým spôsobom: trením dvoch kusov dreva, prípadne tiež kresaním ocieľky o kremeň.
Pripisovali sa mu ochranné, očistné a liečivé účinky. Zapaľoval sa na Veľkú noc, na Jána Krstiteľa (24. jún), na Vianoce, pri šírení cholery, moru. Podľa tradičných predstáv zabraňoval prístupu zlého ducha a vampíra. Prvé uhlíky sa odkladali na liečenie. Oheň nesmel počas sviatkov vyhasnúť, nesmel sa požičať. Pálenie kmeňa alebo pňa počas Vianoc bolo známe aj u južných Slovanov, podobný zvyk poznali aj Germáni. Roznecovanie živého ohňa v jarnom období prevzalo v 8. storočí do svojich obradov kresťanstvo.

Ján Krstiteľ bol prorok, svätec, krstiteľ Krista v Jordáne, posledný starozákonný prorok a prvý
svätec kresťanskej cirkvi. Žil ako pustovník, šíriteľ pokory, ktorej znakom bol krst. Za kritiku nemravného života Heroda Agripu bol sťatý. Zobrazuje sa ako dieťa alebo pustovník (často so zdvihnutým prstom), v byzantskom umení s anjelskými krídlami. Jeho znakmi sú: tanier s odseknutou hlavou, vrecko medu, kaluž s obrazom nahého Krista, Baránok boží s krížom. Patrón krajčírov, kožušníkov, garbiarov, hostinských, nožiarov, brusičov, spevákov, vinárov, architektov, pastierov, odsúdených na smrť, ochranca pred strachom a mnohými chorobami.

Svätojánska noc i deň boli vhodné na veštby vydaja, ale aj na negatívne čary. Srdce z chyteného krta malo liečiť epilepsiu a jeho koža v stajni mala chrániť dobytok. Platil zákaz
hýbať zemou, sadiť, kopať, ale i prať. S týmto dňom sa spájali aj predpovede úrody: Pred Jánom nechváľ jarinuO Jáne čerešne i muchy zrelé.


=Bludička=

8 komentářů:

  1. Super článek, jen tak dál. Samgar

    OdpovědětVymazat
  2. Veľmi pekne spracované.
    Ja by som ešte dodal poveru spojenú s preskakovaním svätojánskeho ohňa. Presné znenie nepoznám, ale znelo to nejako podobne: "Kto preskočí svätojánsky oheň, bude žiť ďalší rok." (aby o ten rok mohol znova preskočiť svätojánsky oheň)

    Šiur

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. Áno, pravdu máš. :) Ono s preskakovaním ohňa sa toho spája viac,myslím, že o ohni ako takom v rituáloch ešte budem písať. :)

      Vymazat
  3. Pekný článok, no najviac ma potešil jeho názov:) Pripomenul my niečo na čo som už dlho zabudol.
    Každopádne som rád že sa v Namro objavujú podobné články. Dnes už len málo ľudí vie, čo to, o slovanských zvykoch.

    Ak my, tiene,
    ublížili sme,
    povážte (a v tej chvíli ste i všetko napravili),
    spánok iba že to bol,
    čo vám oči zatiahol,
    zjavy tie kým tiahly kôl’.

    C. L. Albus

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. Ďakujem, rada dávam svojim článkom aspoň trochu poetické názvy. :)

      Hmm, popravde si myslím, že ľudí čo sa zaujímajú o pohanské zvyky je celkom dosť. Ale možno sa len okolo takých ľudí tmolím. :D

      Vymazat
  4. Tož to ja mám opačné skúsenosti. Dnes je trend v západnej kultúre hollywoodu, rapu a kadejakých hlúpostí. Zdá sa mi že sa naša kultúra a záujem o ňu zvoľna vytráca... :(
    Toť môj názor. A budem len rád ak mi ho niekto vyvráti:)

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. Já si myslím, že tohle se nedá tak nějak všeobecně říct. Jistě, vždycky to záleží na tom, mezi jakými lidmi se člověk pohybuje a je jasné, že tyhle zájmy nebudou nikdy patřit (ale taky nikdy nepatřily) mezi ty většinové.

      Netroufám si posoudit, jestli ten zájem o historii, tradice a kořeny našich národů roste nebo ne. Jen si mysllím, že je dost lidí, které to zajímá, ve větší či menší míře. A přijde mi potěšující, že mezi RPG a fantasy postiženými se mi zdá, že je jich hodně ;)

      Vymazat
    2. No, ja mám skôr taký pocit, že z globálného hľadiska je taký pokus o návrat k tradíciám, oživovaniu starých zvykov a návrat k prírode. Ale je možné, že to vidí len ten, čo tieto informácie vyhľadáva. :)

      Vymazat

1. Do velkého textového pole napište komentář
2. Vyberte podpis, lze i anonymní
3. Klikněte na tlačítko "Přidat komentář"
4. Opište písmena z obrázku (ochrana proti spamu)