Jar sa blíži, pomaly ale isto

Zdá sa to snáď nemožné, ale po nekonečnej zime plnej snehu, studeného vetra, nejednej kalamity,

dlhých šálov a teplých ponožiek sa k nám blíži jar. Zdá sa, že s umúdruje aj počasie a tak jarná rovnodennosť nebude len kalendárna záležitosť. Tešme sa! Prichádza obdobie, kedy sa nám ostávať doma a učiť sa, či sedieť celý deň v práci naozaj nebude chcieť. Radšej by sme išli behať po lese, tancovať na lúke a naplno si vychutnávať energiu zo slnečného svitu. No ešte skôr než sa pustíme do týchto úžasných aktivít, poďme si niečo málo povedať o význame jari v minulosti a aj teraz.

Jar ako začiatok nového roka

Niet divu, že má človek často pocit, že je na jar ako znovuzrodený. Príroda sa prebúdza po dlhom

zimnom spánku a s ňou sa prebúdzajú aj ľudia. Naši predkovia považovali jar za začiatok nového roka a to z veľmi jednoduchého dôvodu - pozerali sa na rok cez poľnohospodárstvo. Na jar sa započali poľnohospodárske práce. Obrábali polia, vyháňali dobytok na lúky, začali vyhadzovať nepotrebné staré zásoby a vymetali von posledné zbytky zimy.

Rituály sa spájali s oslavami jarného novoročia, poverové praktiky, zákazy a veštby sa zameriavali na úrodu, predpovede počasia, prosperitu dobytka, ochranu pred strigami a aj zdravie ľudí.

K jari sa viazalo aj mnoho osláv a sviatkov, ktoré pomáhali prírode zobudiť sa a tiež sa snažili zabezpečiť plodnosť a bohatú úrodu. Jedným z takýchto sviatkov bolo napríklad čistenie studničiek a rôznych iných prameňov. Toto patrilo medzi tradičné jarné povinnosti mladých slobodných mužov. Tento rituál ako mnoho iných podobných je možné spájať so starým kultom vody, ktorý pochádza ešte z predkresťanského obdobia. Verilo sa, že vyčistenie studničiek človeku prinesie zdravie a dostatok vlahy do jeho chotára.

Taktiež výhon - teda prvé vyhnanie dobytka na lúku bol v minulosti veľkým sviatkom. Bol to

začiatok spoločného jarného pasenia dobytka po zimnom, prípadne jarnom pasení. Jeho ustálený termín bol 24.4. a 1.5., ale reálne sa sviatkovalo aj podľa počasia a zásob krmiva po zime. Súčasťou bolo spievanie špeciálnych piesní, plieskanie bičmi, ale aj magické či cirkevné praktiky, ktoré mali zabezpečiť zdravie a plodnosť dobytka.

Vynášanie Moreny

Ako môže prísť jar, keď sme nevyhnali ani zimu? :) Vždy dva alebo jeden týždeň (Teda na Smrtnú alebo Kvetnú nedeľu) pred Veľkonočnou nedeľou sa zišli mladé dievčatá (pôvodne dospelí obyvatelia), ktoré spolu z dreveného kríža, slamy a oblečenia vyrobili figurínu ženy. Tá symbolizovala zimu a smrť. Následne s ňou za spevu chodili po dedine a za dedinou ju rozobrali alebo spálili, roztrhali a hodili do vody. Týmto aktom symbolicky odohnali zimu a následne do

dediny priniesli jar (niekedy v podobne malých venčekov alebo ozdobených konárikov).

Vynášanie Moreny je starý zaniknutý zvyk, ktorý sa však snažia v súčasnosti ľudia obnoviť. Špekuluje sa, že má pohanský pôvod a je možné, že v minulosti ľudia hádzali do vody staré ženy ako obetu.

Jarná rovnodennosť

Jedná sa o astronomický začiatok jari, keď je deň rovnako dlhý ako noc. Ľudový kalendár však nerátal s astronomicky presnými dňami rovnodennosti. Prvý spln po jarnej rovnodennosti určoval termín Veľkej noci, od ktorej bol odvodený koniec fašiangov a začiatok Turíc. O tomto období si však povieme viac v budúcom čísle NAMRa. :)

Tento rok vychádza jarná rovnodennosť na 20.3. Aj keď už dnes neobrábame polia a nechováme dobytok, tento deň môže byť pre nás stále významný. Rovnodennosť sa považuje napríklad za dobrý čas na očistnú ryžovú kúru (viac info tu ;)) alebo jednoducho na nabranie nového elánu a chuti do života.

= Bludička =