neděle 1. února 2015

Kalendárne obyčaje - február

Pevne verím, že bol pre vás nový rok taký, aký by ste chceli aby bol váš celý rok. U mňa to teda neplatí, keďže hneď na začiatku roka som ochorela, riešila školu a ešte aj stratila prácu. Ale už som zdravá, mám novú prácu a škola.. je, nuž škola. :D No nevadí. O tom ale tento článok nebude. ;)
V tohto mesačnom článku si niečo povieme o februárových sviatkoch. Tým by som chcela započať nový cyklus článkov - a to kalendárne obyčaje, ale inak povedané, aké sviatky boli alebo ešte sú v daný mesiac, a ako sa oslavovali či možno ešte aj oslavujú. :)



Hromnice (2.2.)
Tento sviatok má viacero pôvodov a vývinových štádií. Východní Slovania v tomto čase slávili "sretenie", teda stretnutie zimy s letom. V minulosti ľudia pôvodne delili rok na zimu a leto, podrobnejšie členenie na štyri obdobia je novšie. U západných Slovanov boli Hromnice Perúna.
pravdepodobne sviatkami na poctu boha ohňa a hromov,
U Rimanov v tomto období vybraní kňazi, nazývaní luperci, vyrobili remene z koží kôz a psov, ktoré obetovali bohom a behajúc po uliciach udierali okoloidúcich. Súčasťou týchto obradov, nazývaných luperkálie, boli sprievody so zapálenými sviecami - ich zmyslom bola magická očista, pomenovaná februatio ( z čoho je odvodený názov mesiaca február). Tento rituál sa, podobne ako mnoho iných rituálov, postupne časom vyvinul, na posväcovanie sviečok.
Sviečka posvätená v tento deň sa nazýva hromnička. Tá bola samozrejmosťou temer v každej domácnosti. Zapaľovali ju počas búrky, aby hrom neudrel do obydlia, zapálenú ju položili vedľa umierajúceho na uľahčenie skonu a nechávali ju horieť aj pri mŕtvom tele ako ochranu pred nečistými silami. Hromnička sa používala aj ako prostriedok proti bolesti hrdla.
Na starší význam Hromníc poukazuje aj zákaz niektorých prác (podľa územia, napr. šitie, lesné práce, ..). Kto v tento deň danú prácu vykonával, toho cez rok zabije hrom. 
Ľudia si všímali aj počasie. Verilo sa, že ak na Hromnice zo strechy tečie, Zima sa dlho povlečie, ale ak je silný mráz, jar je predo dvermi. Ak viseli zo striech dlhé cencúle, znamenalo to, že narastú dlhé konope.
Poľnohospodársko - magické zvyky sa viazali predovšetkým k pestovaniu textilných rastlín. Varili sa rezance, alebo šúľance, ktoré mali byť čo najdlhšie, aby aj konope boli dlhé. Niekde tieto jedlá posypávali tvarohom, aby bolo plátno biele. Následne vodou, v ktorej varili cestoviny, zvykli poliať konopisko (roľu, určenú na siate konopí). Gazdiná sa mala kĺzať na lade, aby mala dlhý ľan a konope. Ešte v medzivojnovom období sa chodili celé rodiny, alebo aspoň gazdiné a mládenci s dievčatami sánkovať s tým istým cieľom.

Blažej (3.2.)
V západnej a strednej Európe bol už v stredoveku tento deň vyhradený na obchôdzky učiteľov a žiakov, ktorí v jednotlivých domoch vyberali potraviny. V minulosti plat učiteľov pozostával z neveľkej sumy peňazí a zo stabilne určeného množstva naturálií (napr. drevo, obilie, príp. pivo a iné) a príjmov vedľajších - sem patril zisk z pečenia oblátok, predovšetkým však naturálie vyzbierané po domoch na Blažeja a Gregora (dávnejšie i na Havla a Martina).
Spočiatku chodieval vyberať učiteľ so žiakmi, od 18. stor. posielal žiakov samotných. Aby sa zachovala určitá spoločenská forma, učitelia a žiaci využili staršie tradície a vyberanie spájali s prednesením piesní a vinšov. Keď mali plné košíky, zaniesli ich do školy a pokračovali vo vinšoch.

Dorota (6.2.)
Dorota bola v 3. stor. pre svoje vierovyznanie popravená. Táto udalosť sa neskôr stala námetom hry o
svätej Dorote. Hra bola veršovanou legendou, v ktorej sa mocný a bohatý pohanský kraal uchádza o Dorotu, žiada ju však aby verila v jeho bohov. Dorota obe tieto žiadosti odmieta. Kráľ prostredníctvom svojho dôverníka Teofila privolá kata a prikazuje mu, aby Dorote zoťal hlavu. Po poprave Dorota, akoby z neba posiela po anjelovi košík s kvetmi a ovocím pre Teofila, ktorý odchádza s anjelom. Kráľa si odvedie čert.
Zatiaľ čo v oblasti Kysúc hrá Dorotu dievča, no ostatné postavy chlapci, v Liptove predvádzali hru iba dievčatá.

Matej (24.2.)
Tento deň bol svojim spôsobom ojedinelý. Mnohí verili, že vajíčko, ktoré znesie hydina v tento deň, sa nemá podsádzať, pretože sa z neho vyliahne nepodarok, "nestvora". či už s dvomi hlavami, alebo tromi nohami, bez zobáka, alebo bude inak zdeformované. Z tohto dôvodu všetky vajíčka znesené tento deň označili, aby sa nevmiešalo medzi ostatné.
Všeobecne sa používali výrazy ako Matejča, krivý Matej, Matejovo húsa, za označenie abnormálnych kusov hydiny, ba dokonca i ľudí s vrodenou telesnou chybou. Ani jahňa, či iné dobytča, ktoré prišlo na svet tento deň, nebolo považované za rovnocenné s ostatnými.
Deň Mateja bol všeobecne považovaný za nešťastný, preto sa nemalo zakat so žiadnou práciu, nakoľko by skončila neúspechom. Navyše bolo zakázané šiť, tkať a prať.
Na Mateja sa malo ukázať, či Zima ešte potrvá - 'Ak Matej nájde lady, poláme, ak nenájde, Gregor ich spraví.'

= Bludička =

Žádné komentáře:

Okomentovat

1. Do velkého textového pole napište komentář
2. Vyberte podpis, lze i anonymní
3. Klikněte na tlačítko "Přidat komentář"
4. Opište písmena z obrázku (ochrana proti spamu)