6. Alice

Alice vyrastala v sirotinci v jednom z vedľajších miest. O svojich rodičoch nič nevie, vychovávateľky jej povedali, že umreli pri nehode, skutočnosť ale bola taká, že ju odložili do sirotinca ešte ako bábo (neskôr však umreli počas autonehody, osud sa im zrejme vypomstil). Dôvod prečo rodičia nechceli Alice, bolo, že jej diagnostikovali vzácnu chorobu, ktorá jej zoslabovala imunitný systém a tým pádom bola veľmi náchylná na bežné choroby, ktoré sa jej ale prejavovali omnoho vážnejšie ako iným deťom. Aby ochránili Alice pred nakazením sa akejkoľvek choroby, v sirotinci ju izolovali do samostatnej izby, kde trávila všetok svoj čas a nikdy odtiaľ nevychádzala aby neprišla náhodne do styku s inými deťmi. Ak ju chcel niekto navštíviť bral si na ústa rúšku aby sa minimalizovalo riziko nákazy. Malá Alice tak vyrastala osamote, jediní jej spoločníci boli jej plyšový zajac, knihy a jej fantázia. Nakoľko nemala žiadnych reálnych kamarátov, vymyslela si svojich imaginárnych, s ktorými sa zatvárala do svojho sveta. Jej obľúbenou knihou boli príbehy o Alici v krajine zázrakov, od ktorej si neskôr prevzala meno, ktoré dnes považuje za svoje vlastné. Ostatné deti sa jej vyhýbali už princípu, keďže nikdy nevychádzala zo svojej izby, kolovali o nej rôzne strašidelné povery, takže aj rôzne pokusy ju trocha socializovať s ostatnými deťmi (ktoré pri návšteve jej izby museli mať tiež rúšku na tvári) nedopadali najšťastnejšie. Často krát sa tiež stávalo, že Alice vôbec nevnímala návštevu vychovávateľky alebo doktora u seba, len sedela opratá o okno a pozerala sa do diaľky uzavretá vo svojej mysli. Doktor jej nedával veľkú šancu, že by sa mohla dožiť dospelosti. A tak to vyzeralo, že Alice svoj krátky život dožije uzavretá v tejto izbe, ako kanárik bez krídiel, ktorý sa nikdy nemôže preletieť, ale musí ostať navždy vo svojej klietke.

Potom ale prišla ona. Z čista - jasna sa jeden večer objavila v sirotinci a išla navštíviť priamo malú Alice, čo nikdy žiadny človek čo mal záujem o adopciu dieťaťa neurobil. Vošla najprv s rúškou na tvári ako všetci, ale potom keď pokynula vychovávateľke, že môže odísť a ostali sami dve tak si ju dala z tváre preč. Vtedy sa na ňu Alice so záujmom pozrela. Bolo to vlastne prvý krát, čo videla niekoho nezakrytú tvár. Ona sa obzrela po jej izbe. Bola celkom malá, chudobne vybavená, jediný nábytok, ktorý sa tam nachádzal bola posteľ a stôl, na ktorom ležala hromada detských kresieb. Okrem toho boli už v izbe len polička s množstvom kníh, nielen detská beletria ale aj veľa náučných kníh a encyklopédií a veľké okno smerujúce na západ. Keďže bola stále tu, skriňu na oblečenie zjavne nepotrebovala. Sadla si na kraj postele a pohladila Alice po hlave. Tá na ňu pozerala úplne vyjavene, zrejme to pre ňu nebolo bežné. Po chvíli prehovorila.

„Tvoj stav je veľmi vážny a viem, že ty si to určite uvedomuješ. Jediný, kto ti teraz už môže pomôcť som ja. Môžem ti darovať slobodu a večné detstvo.“

„Ako mal Peter Pan?“

„Niečo také. Teraz ale tíško, nebude to bolieť. Čoskoro pochopíš všetko.“

Alice si ani nebola istá, či je toto reálne, alebo len ďalší výplod jej fantázie, keďže to už nejakú dobu nevedela poriadne rozlíšiť. S úplným pokojom si vychutnávala ako ju žena sediaca pri nej silno objala a potom sa ústami dotkla jej krku. Bol to veľmi zvláštny, ale príjemný pocit. Pomaly cítila ako jej ťažknú viečka a poddala sa nutkaniu ich zavrieť a zaspať.

Keď sa zobudila netušila koľko času uplynulo, ale v izbe už bola sama. Bol to len sen? Nebola si tým celkom istá. Ale keď sa zamyslela cítila sa inak, nevedela to popísať, ale bolo to.. iné. Stále videla svojich imaginárnych kamarátov ako stoja v rohu, aj jej plyšový zajac, pán Bavlnka ležal vedľa nej a sledoval ju jedným gombíkovým okom. Všimla si ale ešte jednu vec. Za posteľou bola škatuľa bez nápisu. Otvorila ju a našla v nich modré šaty s pásikavými rukávmi, pančuchami a čiernymi poltopánkami. Na priloženom papieriku bolo napísané iba jediné ‚Vydaj sa na svoju vlastnú cestu do Krajiny Zázrakov.‘ Vtedy si uvedomila na čo sa zobudila. V sne ju navštívila Ona a všetko jej vysvetlila. Alice presne vedela čo má robiť. Obliekla sa do šiat, zobrala si do rúk pána Bavlnku a roztiahla si závesy a otvorila okno. Vonku svietil mesiac, jasnejšie ako kedykoľvek predtým, cítila ako ju volá k sebe. Posledný krát sa obzrela po izbe a zliezla dolu po odkvapovej rúre. Preliezla aj plot a vydala sa na svoju cestu. A už nikdy sa neplánovala vrátiť naspäť.

Alice je 9 ročné dievča – upír. Keby sa v tejto dobe ešte novo vytvorení upíri kategorizovali do klanov (je obdobie po Gehenne), tak Alice spĺňa všetky predpoklady na to aby bola prezývaná Malkaviánkou. Jej myseľ je rozdelená na tri časti, ktoré však nefungujú samostatne, navzájom sa doplňujú a rôzne podnety z okolia určujú, ktorá z nich je práve dominantná. Najväčšia časť je myseľ malého dievčatka s bujnou fantáziou, hravosťou, túžbou spoznávať okolitý svet a nových kamarátov. Bezstarostná detská myseľ naplnená radosťou z večného a jej pohľadu zdravého života. Druhá jej časť taká milá nie je. Je pomstychtivá a sadistická, chce aby každý kto jej kedy ublížil trpel v pekelnom ohni. Na to aby Alice prepla stačí len spomienka na život v sirotinci, kde z jej pohľadu boli na ňu všetci zlí a ubližovali jej. Našťastie, kým je to len spomienka, tak tento stav mysle trvá veľmi krátko. Ale ak by stretla niekoho, kto by jej chcel ublížiť a nebyť jej kamarát.. Keď sa však nad tým jeden zamyslí, môže v tom vidieť iba obranný mechanizmus malého osamelého dievčatka, ktoré cíti ako všetka krivda sveta bola vykonaná iba na ňom. Tretia časť, ktorá pretína predchádzajúce dva stavy mysle jej dáva nahliadnuť do pravdy sveta cez požehnanie Karmíny, jej stvoriteľky. V tej chvíli rozpráva všelijako, len nie ako dieťa. Maličká Alice však nevyzerá, že by si prechody do iného zmýšľania nejako uvedomovala.

Ako každý rodný (pomenovanie pre upírov medzi sebou) aj malá Alice má schopnosti, ktoré jej pomáhajú prežiť v tomto temnom a neľútostivom svete.

Celerity je jednou z troch fyzických disciplín. Celeria umožňuje tomu, kto ju ovláda naprirodzenú rýchlosť.

Čím lepšie ju upír vie, tým rýchlejšie sa dokáže pohybovať. Alice ju ovláda na druhej úrovni z piatich.

Auspex je disciplína o zlepšovaní základných piatich zmyslov do neuveriteľných merítok a ešte ďalej. Pomocou neho dokáže rodný rozoznávať osoby a veci skryté pomocou iných disciplín alebo podobných schopností iných supernaturálov.
Jeho úrovne sú Zostrené zmysly (dvojnásobné zlepšenie základných piatich zmyslov), Vnímanie aury (rodný vníma auru, ktorá obklopuje každého a tak z nej dokáže vyčítať, čo je skúmaná osoba zač a akú má náladu), Dotyk ducha (dotykom ľubovoľnej veci dokáže zachytiť auru tých, ktorí sa jej dotýkali a zistiť udalosti z histórie danej veci), Telepatia (čítanie či podsúvanie myšlienok), Psychická projekcia (umožňuje upírovi opustiť svoje telo a nechať svoju dušu cestovať po astrálnom svete). Alice ovláda všetkých päť úrovní.

Dementation je klanovou disciplínou klanu Malkavian. Opiera sa o šialenstvo samotného upíra a využíva ho na nahliadnutie do hlbokých poznatkov alebo na zasadenie šialenstva do ostatných. Kto sa túto disciplínu začne učiť, skôr či neskôr začne javiť známky šialenstva.
Alice ovláda prvú a tretiu úroveň: Vášeň (znásobí všetky emočné vnemy obeti, nemôže ovplyvniť čo obeť cítí ale všetky jej emócie budú zosilnené dvoj- až trojnásobne silnejšie), Oči chaosu (upír môže rozoznať pravú podstatu vecí a osôb, napr. odhadne či je jeho protivník šialený a prípadne ako s ním jednať alebo rozlúštiť zašifrovanú správu; prakticky čokoľvek môže skrývať skrytú podstatu).