čtvrtek 30. dubna 2015

Světy na Hraní - My Life with Master

*Nad hradom, niekde vo vzdialených kútoch Európy sa hromadia černe mračná. Je noc, v diaľke sa začína blýskať. Čoskoro bude búrka.*
„Igor! Choď do mesta a prines mi zopár ľudí, takých tých páchnúcich, čo sa váľajú za lokálmi v zadných uličkách!“
Do haly nakukol veľký, vyblednutý chlap, s jedným okom, oblečený v niečom, čo vyzerá ako vrece od zemiakov.
„Ale phaňe. Ja sa bredza nebolám Igor.“
„Ešte si tu? Nezabudni, prines aspoň troch. Vieš snáď počítať do troch, nie?“
„Áno, pháňe...“
„Takže, prácu máme dnes za sebou, je čas sa venovať vám, čitatelia. Vitajte pri ďalšiom pokračovaní Světov na Hraní.“ *Blesky a hromy v diaľke*


„Tentokrát sa pozrieme na niečo neobvyklejšie, než bolo doteraz. Ako ste si možno uvedomili, miestom diania je starý hrad, v ktorom som si zriadil svoje laboratórium. Prečo? Jednoducho som sa na to cítil. Ani neviete, aké skvelé je to, môcť komadovať vlastného poskoka, aby robil za vás špinavú prácu. Ak by ste však chceli mať niečo také doma, máte dve možnosti. Buď si kúpiť niekde hrad a vybavenie za niekoľko miliónov Kč, najať niekoho „slabého duchom“ ako sa hovorí, alebo si jednoducho zahrajte My Life with Master.“
„Brepáčte pháňe, zabudhol som vhretso.“
„Igor, ty si tak špeciálny, že ťa na gaussovej krivke ani nemožno zobraziť. Však máš vreco NA SEBE. A okrem toho je tam na stole asi desať, myslím, že to bude pre všetkých lepšie...“
„Dobre pháňe, už idem pháňe...“
„Odpusťte mu, keď bol malý, vraj jedol v škôlke temperky... Ak by niekto z vás mal chuť niekedy jesť temperky, vidte, kam až vás táto závislosť môže priviesť. Prepáčte, opäť k veci.“
*Rozbíjanie dverý, ako Igor odchádza*
„...Opravíme neskôr, každopádne, My life with Master je veľmi malá rolová hra, s veľmi špecifickým designom urobeným pre presne jeden typ jaskyne. Na začiatku 19. storočia, niekde v strednej Európe na hrade nedaľeko malého mestečka je šialenec, terorizujúci malé mestečko, ležiace neďaleko hradu. Na všetku špinavú prácu využíva svojich Poskokov (Minions), ktorí sú v tomto prípade herné postavy. PJ berie na seba úlohu zlého Majstra. Začína sa tým, že sa hráči a PJ zhodnú na niektorých osobnostných vlastnostiach Majstra, ktoré hra delí do kategórií „Wants“ (Chcenie) a „Needs“ (Potreby). Tieto len definujú Majstrovu osobnosť. Potom sa dohodnú na povahe zla, ktoré Majster prevádzkuje a samozrejme, zvyšok je na PJ. Jediné čísla, ktoré Majster má sú charakteristiky „Fear“ (Strach) a „Reason“ (Zmysel), pričom prvé určuje, ako veľmi sa Poskoci Majstra boja a druhé určuje, ako ťažko sa dá odolať jeho manipulácií. Následne si hráči urobia svoje postavy veľmi jednoducho- vymyslia si Poskoka, ktorého budú hrať a Majster sa s nimi dohodne na dvoch charakteristikách Poskoka- „Weariness“ (Únava) a „Self-Loathing“ (Sebazaprenie). Prvá určuje obtiažnosť, s akou poskok vykonáva svoje úlohy a druhá opäť určuje, ako veľmi Poskok počúva svojho Majstra.
Hra sa teda odohráva v scénach, kde Majster rozkazuje Poskokom, čo majú robiť a posiela ich do mestečka, alebo za inou špinavou robotou. V mestečku je však možné, že niekto uvidí Poskoka za týranú, no dobrosrdečnú bytosť, ktorou je. Samozrejme, že Poskok vyzerá odporne a pokrivene, alebo sa tak aspoň správa, no vždy by sa mali nájsť nejakí mešťania, ktorí sú ochotní sa po čase spriateliť aj s Poskokom. Napríklad, ohavne vyzerajúci Poskok sa môže spriateliť so slepým dievčatkom. Týmto sa dostávame k poslednej hernej charakteristike, ktorú Poskok má- „Love“ (láska). Tá v zásade začína na nule, ale postupne, ako sa Poskok začne viac a viac priateliť s mešťanmi, postupne mu stúpa, no zároveň, keď sa mu nepodarí sa s niekým spriateliť, naopak stúpa jeho Sebazaprenie. Na čo ale Láska je? Umožňuje Poskokovi odmietnúť rozkazy svojeho Majstra a postaviť sa mu.
Tým sme si vysvetlili, ako hra funguje, no ešte zostáva odpovedať, ako sa končí. Áno, toto je trochu zvláštnosť, keďže táto hra funguje inak, ako ostatné, má napísaný aj koniec. Plán totiž je, že jedna hra nebude trvať dlhšie, ako 3-4 stretnutia. Takže, hra končí buďto tým, že sa Poskoci úspešne vymania zpod kontroly svojeho Majstra, zvrhnú ho a pridajú sa k Mešťanom, ako ctihodní občania. Druhá alternatíva je, že Mešťania vytiahnu na hrad s vidlami a fakľami, spália všetko, čo je dnu a Majstra vyhodia von oknom, alebo niekde ukrižujú. V tomto prípade väčšina Poskokov zomrie, no môže sa stať, že niektorí prežijú a neskôr sa niekde inde stanú Majstrami, alebo opäť Poskokmi. Často sa ale stáva akýsi mix medzi tým, keďže nie všetci Poskoci nájdu chápavých ľudí v meste a niektorým môže ich úloha aj vyhovovať. To je v zásade všetko, čo by som o systéme a hre mohol povedať...
„Pháňe, mám die thelá, čo sthe ch-chcel...“
„Výbodne, Igor. Vyzerajú ešte celkom čerstvé, daj ich tam, na tie stoly a ja...“
*KLOP KLOP KLOP*
„Zda sa, že máme návštevu, Igor. Choď sa pozrieť, ktože to je a pošli ich preč. Máme dnes veľa na robote.“
„Dhobre pháňe.“
Medzitý, môžem ešte vysloviť pár posledných myšlienok na systém hrania My Life with Master. Ako nápad je to veľmi zaujímavé a určite nejeden z vás (vrátane mňa) by si to niekedy rád skúsil, no ja osobne si myslím, že problém je vo veľmi obmedzenom počte typov scén, ktoré sa môžu v tomto prostredí naskytnúť a zároveň po pomerne krátkom čase sa to môže stať nudné.
Na druhej strane, je to hra, ktorá sa na vec pozerá z opačného pohľadu, ako „veľké roleplayové hry, ako je Dungeons&Dragons, či Shadowrun. Namiesto toho, aby sa snažili urobiť celý obrovský, široký svet a do pravidiel zapísať, ako funguje každý jeho aspekt, zamerali sa tvorcovia tejto hry (v skutočnosti jeden tvorca, Paul Czege) na jeden aspekt sveta a urobili veľmi jednoduché pravidlá, v ktorých sa pokúsili obsiahnúť len najdôležitejšie body daného aspektu. Naoza zaují...“
Pháňe! Pbrišli meščaňija! Ch-chcú s vami hovoriť!“
Pošli ich preč, Igor. Hovoril som, že máme veľa práce.“
Alhe, oňi majú fakhle a vidhle a užh shú dchnu!“
Hmm, v tom prípade je čas, aby sme ukončili náš pracovný pomer, Igor. Gratulujem, si nový Majster hradu a je čas pre mňa, aby som si sadol na túto stoličku v rohu a potiahol páku, ktoru sa cez tajné dvierka zošmýknem von z hradu na druhej strane. Zatiaľ, dobrú noc, Igor, aj všetci ostatní.
Pháňe, jhá sa alhe ňevolám Igor...“
Dobre, dobre, hlavne nezabudni mešťanom povedať, že si teraz Majster hradu. Nezabudni, Maj-ster-hra-du.“
Maj-sther-hra-du.“
Dobre, dobre, zbohom, Igor.“
*Mešťania vylamujú dvere a hrnú sa na nového, hrdého Majstra hradu, ktorého meno sa nikdy nedozvieme, ale ktorého si navždy zapamätáme, ako „Igora“.*
Pre tých, čo majú záujem, tu je na internete k dispozícií kópia pravidiel v .pdf súbore.


=Osud=





Žádné komentáře:

Okomentovat

1. Do velkého textového pole napište komentář
2. Vyberte podpis, lze i anonymní
3. Klikněte na tlačítko "Přidat komentář"
4. Opište písmena z obrázku (ochrana proti spamu)