Mágia v ľudových predstavách - Vianočný špeciál II.

Na radosť či neradosť, Vianoce sú tu a ja dúfam, že okrem stresu z nakupovania a nespočetných

rodinných návštev sa nájde miesto aj na ten domáci pokoj s voňavými koláčikmi v kruhu tých najmilších. Bez ďalších zbytočných slov sa však poďme pozrieť na zvyky z minulosti. Možno vám to pomôže si predstaviť, akú dlhú cestu vlastne prešli Vianoce do ich súčasnej podoby.

Tomáš (21.12.)

Aj keď je tento deň de facto najkratší, zdá sa, že je menej významný a rovnako sa s k nemu spája málo zvykov. Je však pravdepodobné, že v staršom období sa s ním spájalo obradov viac, no tie sa časom presunuli na 24. a 25. 12.

Tomáš bol známy ako deň lesov, hovorilo sa 'Na Toma seď doma'. Inými slovami, kto nechcel aby sa mu prihodilo v horách nejaké nešťastie, v tento deň tam nemal vkročiť. Tomáš bol však vhodný na zabíjačky, pretože sa verilo, že mäso dlhšie vydrží. Rovnako sa odkladalo aj z masla umúteného na

tento deň, lebo sa verilo, že dodáva hojivú silu. Ako najkratší deň v roku sa spájal s predstavami mágie počiatku. Podľa prvého návštevníka sa veštila budúcnosť, platil zákaz ženských návštev a prác, vítaní boli vinšovníci-polazníci. Ojedinele sa chodilo aj na oceľovanie - obchôdzky malých chlapcov s kúskom železa alebo s kameňom, ktoré symbolizovali pevnosť, zdravie, silu. Miestami roznášali chlapci ráno po domoch polazníky – vetvičku chvojiny s kláskami ovsa z dožinkového venca, previazanú stužkou. Niekde mládenci alebo pastieri tajne roznášali vianočné stromčeky. Nikto nesmel chodiť po dedine otrhaný, po dome v kožuchu, nesmelo sa nič požičať, prinieslo by to chudobu.

Štedrý deň (24.12.)

Tiež bol známy pod menami Vilija, Dohviezdny deň, Pôstny deň alebo Kračun.

Jeho súčasné pomenovanie bolo odvodené z charakteru obyčajov, ktorých cieľom bolo zabezpečiť zdar v budúcom roku sústredením všetkých dôležitých prvkov spokojného blahobytného života. Sústredila sa doň väčšina úkonov typických pre mágiu prvého dňa: akú náladu človek má, ako sa správa, taký bude celý rok; ak boli deti neposlušné a potrestané, také budú aj v ďalšom období. Niektoré deje sa vysvetľovali symbolicky: koľko opekancov spadlo na zem, toľko kusov dobytka malo uhynúť. Prebiehal v znamení príprav na večeru, s ktorou bola spätá väčšina úkonov magického charakteru. Muži museli ešte do východu slnka pripraviť nové náradie na pečenie, obriadiť dobytok, ženy do obeda upiecť koláče a uvariť vianočné jedlá. Mnohé práce boli doplnené príkazmi, zákazmi a mágiou slova. Pri vkladaní pečiva do pece si mala gazdiná poskočiť so slovami Hokres, pokres,

koláče veľké. Kresťanské cirkvi nariaďovali dodržiavať pôst. Podľa ľudového vysvetlenia potom deti na Štedrý večer uvidia na stene zlaté prasiatko, krokvu, koč či koníka, dievky dostanú dobrého muža. Podľa kultových predstáv patrilo k sviatku aj hodovanie. Preto sa v niektorých oblastiach Slovenska ešte v 19. storočí zachovával obyčaj pripraviť 23. decembra bohatú večeru s mäsom – tlstá večera, obžierna večera, hodky. Vyčistený príbytok sa ozdoboval zelenou chvojinou, nad stôl sa vešal slamený stromček, ktorý postupne v priebehu 1. polovice 20. storočia vystriedal vianočný stromček, pozornosť sa venovala úprave štedrovečerného stola a jedlám.

Príbeh vianočného stromčeka

Jeho predchodca bola pôvodne zelená halúzka alebo prútik, ktorý sa položil na Štedrovečerný stôl na znak prosperity, ale taktiež ako ochrana pred zlými silami. Obyčaj prinášať do domu ihličnatý stromček, zdobiť ho ovocím, ozdobami, pečivom a sviečkami sa na Slovensko šíril od konca 18. storočia z nemeckých a rakúskych miest. Do vidieckej kultúry prenikal v období od konca 19. do 30. rokov 20. storočia. Do polovice 20. storočia sa v tradícii na východnom Slovensku zachovali aj staršie obradové predmety – posledný snop, slamený stromček. Ten sa zhotovoval z najkrajších klasov alebo z posledného požatého obilia. Ako symbol úrody sa robil už na dožinky, posväcoval 15. augusta v kostole a na Štedrý deň zavesil nad stôl. Z posledného snopu ho zhotovovali pred Štedrým dňom. Ihličnatý vianočný stromček nadviazal na

ozdobovanie príbytku zelenými vetvičkami a v zmysle štedrovečernej obradovosti sa mu pripisovala prosperitná a ochranná funkcia. Postupnú estetizáciu charakterizujú zmeny v umiestnení (pripevnený na hrade nad stolom, neskôr upevnený v podstavci), veľkosti a výzdobe stromčeka. V prvej tretine 20. storočia sa podeň začali dávať darčeky pre členov rodiny. V obciach, kde chodil farár po kolede na Tri krále, mohli deti oberať sladkosti až z posväteného stromčeka. Dodnes sa ponecháva v dome spravidla do Troch kráľov. Veľké vianočné stromy sa stavajú na námestiach miest, mestečiek i dedín. V poslednom období sa rozšírilo aj ozdobovanie hrobov malými stromčekmi.

Božie narodenie (25.12.)

Jedná sa o kresťanský sviatok narodenia Ježiša Krista, respektíve prvý sviatok vianočný. Prelínajú sa v ňom predkresťanské predstavy o znovuzrodení slnka so stredovekým cirkevným kalendárom, podľa ktorého bol 25. december považovaný aj za Nový rok. V tradičnej kultúre sa k nemu viažu praktiky mágie počiatku. Podľa poverových predstáv mala významnú funkciu voda. Po jej prinesení, či už po polnoci alebo včasráno, príchodiaci pozdravil: Daj Bože dobrý deň, prvšia voda než oheň! Vodou sa kropil dom, ľudia sa ňou umývali, pričom do vody vkladali jablko, peniaz či chren, aby si zaistili zdravie, bohatstvo a silu. Dodržiaval sa zákaz vstupu ženy do cudzieho domu, pretrvala i predstava, že má vládnuť ticho, každý sa má zdržiavať doma a nenavštevovať ani príbuzných. Výnimkou bolo

vinšovanie mladých zdravých chlapcov skoro ráno, nazývané polazovanie. Nevykonávali sa domáce práce, nevarilo sa, jedli sa jedlá pripravené v predchádzajúci deň, najmä bravčovina. Do polovice 20. storočia gazda vodil do domu ako polazníka mladé teľa alebo ovcu. Previedol zviera okolo stola, predniesol vianočný vinš a dal mu zjesť z jedál pripravených na stole. Motív Božieho narodenia bol frekventovaný vo výtvarnom umení. V ľudovom prostredí najmä na maľbách na skle a v betlehemoch sa zobrazovala scéna s Ježiškom, na ktorého v jasliach dýcha osol a vôl.

Štefan (26.12.)

Nakoľko sa na tento deň, teda druhý sviatok vianočný, nevzťahovali tak prísne zákazy, celková atmosféra tohto dňa bola veselšia. Mnoho vecí, ktoré boli cez sviatky zakázané boli práve naopak na

Štefana povolené či prikázané. Napríklad v tento deň, narozdiel od iných kedy na nesmelo chodiť naboso, sa naboso chodilo, preto sa ľudia a kone brodili vo vode, ak bola zamrznutá tak v snehu, aby boli celý rok zdraví. Mládenci chodili dievčatá šibať brezovými prútmi, aby boli zdravé, pekné. Pre rovnaký účel si chodili dievčatá do vody namáčať nohy. Mládenci za maskované obchôdzky dostali odmenu slúžiacu na usporiadanie štefanskej zábavy - prvej od adventného zákazu. Tento deň bol totiž prvým za december (prosinec) kedy sa mohli zábavy usporiadať. V niektorých obciach mládenci volili nového mládeneckého richtára a prijímali nových členov do mládeneckého spolku. Do súčasnosti sa v tradícii uchovávajú návštevy príbuzných, vinšovanie, na strednom Slovensku spievanie pod oblokmi, skrátené formy vianočných hier a ojedinele i voľba mládeneckého richtára.

Rovnako každý kto šiel tento deň na návštevu, musel pred vstupom do domu zavinšovať.

Ján (27.12.), Mláďatká (28.12.)

Ani jeden z týchto dní už neprinášal do zvykoslovia nič príliš významné či odlišné. Čo si tradícia vyžadovala sa plnilo už v predchádzajúcich dňoch. 

Na Jána sa v niektorých obciach vynášala slama - veštilo sa tým, nakoľko bohatá bude budúca úroda. Taktiež sa verilo, že v tento deň je účinok hnoja lepší, preto ho gazdovia vyvážali na polia.

V niektorých oblastiach sa šibačka vykonávala až na Mláďatká. Tá bola spojená s pohostením,

prípadne s večernou zábavou na priadkach. K tomuto dňu sa taktiež viazali pranostiky a veštby. Ak je napríklad na oblohe veľa hviezd, má byť veľa hydiny. Dážď bol predzvesťou suchého roka. Ak pršalo dopoludnia, mali zomierať deti, ak popoludní, dospelí. Hmla veštila choroby. Len v prípade pekného počasia vyznievali veštby jednoznačne pozitívne.

Týmto chcem popriať všetkým čitateľom šťastné, veselé, no hlavne pokojné sviatky! Nech sa vám starosti vyhýbajú oblúkom a cestu k vám si nájdu najmä všetky tie skvelé koláče, ktoré začneme od nového roka zhadzovať! ;)

= Bludička =