pondělí 1. prosince 2014

Mágia v ľudových predstavách - Vianočný špeciál I.

Či sa nám to páči alebo nie, Vianočné sviatky sa k nám blížia rýchlosťou svetla. Niektorí možno
šalejú s nákupmi darčekov od leta, iní (ako ja :D) si to nechávajú na poslednú chvíľu. Čo sa ale skrýva za pôvodom týchto sviatkov a ako ich oslavovali naši predkovia? Prečo sa oslavujú v decembri? A ako vznikol vianočný stromček? To a niečo viac si povieme v sviatočnom článku, rozdelenom na dve časti.

Takže na začiatok, o akých dňoch to hovoríme?
Mnoho ľudí má tieto sviatky spojené iba s jeho najvýraznejším dňom - teda 24.12., respektíve aj s prvým a druhým sviatkom vianočným. No celý tento cyklus v minulosti začínal omnoho skôr, a to príchodom Stridžích dní. Tie započali Katarínou, teda 25.11. Od tohto dňa sa v tomto období viazali ku rôznym dňom zvyky, ktoré mali prevažne ochranný charakter. Od pradávna bol koniec jesene a začiatok zimy, keď sa noci výrazne predlžovali na úkor denného svetla, považovaný za čas, v ktorom nadobúda prevahu zlo nad dobrom. Predstavy o narastajúcej aktivite nepriaznivých síl, ktorú
podporovala temnota, vyvolávali v ľuďoch pocity úzkosti a strachu a následne potom úsilie čeliť domnelému nebezpečenstvu. Pomocou ochranných prostriedkov, za aké považovali určité predmety, rastliny, magické znaky a symbolické úkony realizované často v maskách, chceli odohnať zlé sily zo svojho okolia. Samotný slnovrat (22.12.), symbolizujúci znovuzrodenie slnka, bol považovaný za počiatok novej etapy. Predchádzali mu rôzne rituálne úkony, ktoré mali dopomôcť Slnku nadobudnúť sily.
Aj keď sa v období Stridžích dní pôvodne predpokladala zvýšená aktivita nepriaznivých síl vo všeobecnosti, časom sa táto predstava zredukovala na povery o škodlivej činnosti stríg, preto sa podľa nich tieto dni pomenovali. Podľa predstáv ľudu sa strigy usilovali vniknúť najmä do stajní, aby odobrali kravám mlieko. Tie využívali svoje schopnosti premeniť sa na zviera, obvykle to bola mačka, aby sa v nestráženom okamihu dostali k dobytku. Niektoré strigy sa vedeli pretiahnuť cez úzke štrbiny , preto niekto z gazdovstva urobil na týchto miestach kríže cesnakom alebo posvätenou vodou, prípadne okolo každého nakreslili aj kruh.
Podľa rovnakých predstáv mohli strigy škodiť aj cez ľubovoľný predmet z gazdovstva, ktorému chceli uškodiť. Preto v spomínané dni nikto nikomu nič nedal, nepožičal ani nepredal. No stačilo aj tajne zobrať čo i len steblo slamy z cudzieho dvora. No ani to nebolo jednoduché, lebo každú ženu, čo prišla na návštevu, vždy odprevadili až na koniec dvora. Táto predstava tiež prispela k sformovaniu predstavy, že ktorákoľvek osoba ženského pohlavia, prináša do domu škodu, ak príde ako prvý návštevník, a to aj vtedy ak nemala takéto úmysly.

A teraz ku konkrétnym dňom:
Katarína 25.11.
Je prvým dňom zo sérií, keď sa mohli robiť rôzne čary, či už so zámerom pozitívnym alebo škodlivým. V tento deň sa jedol cesnak a robili sa s ním aj kríže na dverách. S Katarínou súvisela povera, že v tom dome, ktorého prvým návštevníkom je v tento deň žena, sa bude po celý rok rozbíjať riad. Aby sa predišlo nevhodným návštevám, chodili ešte pred svitaním po domoch malí chlapci s krátkymi vinšmi. Rovnako ako v iné stridžie dni platil pre tento deň zákaz ženských prác. Pôvod tohto zákazu už je ťažké vyzistiť, ale verilo sa, že ak žena tento zákaz poruší, budú sa jej pliesť prsty celý ďalší rok.
Katarína bola taktiež posledným dňom kedy sa mohli usporadúvať zábavy - tie boli následne až do Štefana (26.12.) zakázané. Katarínske zábavy majú dávnu tradíciu v mestskom i dedinskom prostredí.

Ondrej 30.11.
K tomuto dňu sa viaže mnoho pranostík o počasí. Verilo sa, že aké bude počasie na Ondreja, také
bude celú zimu. Ak však tento teň snežilo, neveštilo to nič dobré: Ondrejský sneh zje ražný chlieb, a podobne. Ak v tento deň hrmelo, malo byť málo orechov. Naopak, 'keď sú na Ondreja kvapky na stromoch, bude veľa ovocia', a ďalšie.
Zvyky na Ondreja sa výrazne orientovali na k slnovratu a k nemu patriacemu zimnému novoročiu, napríklad gazdiná vyšibala pastiera prútom po nohách, aby bol pri pasení rezký, a iné. Pastieri chodili taktiež na obchôdzky, s vinšmi a prútmi, ktoré dávali gazdinám. Tieto prúty použili až na jar, pri prvom výhone, aby bol dobytok zdravý. Obchôdzkari dostávali za odmenu malý peniaz.
Deň Ondreja bol však predovšetkým bohatý na veštby o vydaji, menej o ženbe. Verilo sa, že prostredníctvom určitých magicko-veštebných úkonov je možné zistiť o budúcom partnerovi a manželstve niektoré údaje, no len vtedy ak sa tieto úkony realizujú v príslušnom čase. Tým bola popri štedrovečernej noci práve noc svätoondrejská. K bežným čarom patrilo varenie halušiek s lístočkami - prvá haluška ktorá vyplávala na povrch skrývala lístoček s menom budúceho ženícha. Bežní bolo aj veštenie pomocou polienok - dievča zobralo z dvora domu kde mali mládenca polienka a potom ich prepočítala. Ak ich bolo párne znamenalo to, že dievča neostane bez páru, resp. že jej známosť sa skončí vydajom. Alebo si dievča pred spaním odrecitovala čarovnú formulku a následne si dala pod hlavu mužské nohavice a čakala, kto sa jej vo sne ukáže. čím boli čary komplikovanejšie, tým spoľahlivejší mal byť výsledok. Ľúbostných veštieb bolo naozaj veľmi veľa.

Barbora 4.12.
V tento deň boli opäť nežiadúce ranné návštevy žien, miestami to tak bola ďalšia príležitosť pre
malých chlapcov zarobiť si obchôdzkami s oceľou. Ženy v tento deň nešili, nepriadli ani perie nepárali. Večer po domoch, najmä tam kde boli zídené priadky, chodili "Barborky". Boli to dievčatá alebo ženy, neskôr i muži, oblečení do bielych šiat so šatkou cez tvár, aby ich nebolo poznať, so sebou nosili metlu alebo husacie pierko. V domoch symbolicky zamietli izbu, zmietli pavučiny a zasa išli o dom ďalej. Niekde mali Barborky varechy, s ktorými bili mládencov, ktorých zastihli na priadkach. Potom tancovali, pričom klopkali varechami do taktu.
Avšak nie všade bol tento deň výnimočný, práve naopak. Na väčšine nášho územia prebiehal deň Barbory ako každý iný. Väčšej úcte sa tešila Barbora medzi baníkmi, ktorí ju považovali za svoju patrónku.

Mikuláš 6.12.
Mikulášske zvyky majú zaujímavý vývoj. Počiatkom stredoveku už v prvej polovici decembra
prebiehali v celej Európe predslnovratné obyčaje, ku ktorým patrila výmena darov a najmä rôzne maskované sprievody. Cirkev v úsilí nahradiť starší kult, určila 6.12. za deň sv. Mikuláša. V období feudalizmu bol Mikuláš aj u nás patrónom rybárov, pltníkov, lodníkov, zlatníkov, istý čas aj pastierov a najmä žiakov. Na rozdiel od ostatných dní, zvyky na Mikuláša sa tvorili najmä v mestskom prostredí - hlavnými popularizovateľmi boli študenti vysokých škôl. Známa verzia obchôdzok, teda Mikuláš s anjelom a čertom vznikla až v neskoršom období. V niektorých oblastiach chodil Mikuláš v sprievode slameníka (muž oblečený v kostýme zo slamy) a čertov.
V tento deň opäť vychádzajú do popredia obavy pred strigami a škodlivými nadprirodzenými vplyvmi vôbec. Okrem "ženských" opatrení sa taktiež chlapi báli chodiť do hory, aby ich neprivalil strom alebo nestihlo iné nešťastie.
Tam kde dievčatá nerealizovali ľúbostné čary na Ondreja, urobili tak na Mikuláša.

Lucia 13.12.
Tento deň je považovaný za najvýznamnejší zo stridžích dní. Pred zavedením gregoriánskeho kalendára (1582) bol totiž najkratším dňom v roku. Preto sa k Lucii viazali úkony ochranno-magické, keďže podľa predstáv nebezpečenstvo škodlivých síl v dôsledku maximálneho úbytku denného svetla vrcholilo.
V rozpore s kresťanskou legendou o svätej Lucii (Aby nepokúšala mládenca, ktorý bol do nej zamilovaný pre jej krásne oči, si ich vylúpila a poslala v miske svojmu obdivovateľovi. Panna Mária ju za to odmenia ešte krajšími očami.) sa v ľudových vrstvách tradovali, že Lucia bola najväčšia zo všetkých bosoriek, pretože keď ju hodili do plameňov, aby ju upálili ako strigu, nezhorela, ale žila ďalej.
V predvečer Lucie jedli ľudia cesnak, v rôznych variáciách, tiež si s ním robili krížiky na čelo alebo
zápästie. S cesnakom, posvätenou soľou a trojkráľovou kriedou sa robili kríže na dverách domov a stajní. Dávnejšie tiež ľudia okiadzali kravy dymom z posvätných rastlín. Niekde dávali do dverí stajne snop slamy - striga, ktorá sa chcela dostať dnu, musela do rána, kým kohút nezakikiríkal, spočítať všetky slamky. Popri individuálnej ochrane, dostali významnú úlohu obecní pastieri. S veľkou trúbou obchádzali dedinu a pred každým domom sa zastavili a trúbením zaháňali bosorky. Odmenou im bola pálenka alebo peniaze.
Živosť predstáv spojených s vierou v existenciu stríg dokazuje celý rad ďalších receptov, ktoré mali viesť k odhaleniu ich inkognita. Napríklad kto sa o polnoci na Luciu pozrel cez kľúčovú dierku kostola, uvidel všetky strigy. Alebo, ich mohol človek stretnúť v rovnakom čase na krížových cestách - vtedy ale musel okolo seba človek nakresliť ochranný kruh trojkráľovou kriedou. Najpopulárnejším prostriedkom bol ale luciový stolček. S jeho výrobou musel začať na Luciu a každý deň do Vianoc bolo treba na ňom niečo urobiť. Musel byť celý z dreva, bez jediného klinca či železnej svorky. Ak ten, čo stolček zhotovil, sedel na ňom na štedrý večer v kostole pri bohoslužbách, videl všetky strigy za oltárom alebo obrátené chrbtom. Často mali u seba charakteristické znaky svojej činnosti, podľa toho či krave odnímala mlieko, tučnosť, alebo kradla chlieb a podobne. Muž so stolčekom musel utekať z kostola rýchlo domov, aby ho strigy nechytili. Aby ich zdržal, sypal za sebou napr. mak, alebo obilie, lebo sa verilo, že striga nesmie zrno prekročiť a musí ho do posledného vyzbierať. Rovnakú službu mali aj iné predmety, pripravené rovnakým spôsobom, napríklad bič, koleso alebo povraz.
V takomto pre čary priaznivom období nemohli chýbať ani ľúbostné veštby, opäť vo veľmi
rozmanitom množstve. Veštilo sa napr. jablkom: každé ráno pred východom slnka si z neho odhryzla, ak začalo hniť, znamenalo to, že sa veštby nedožije. Naopak, ak vydržalo, tak pri dojedaní jablka na Štedrý večer vyšlo dievča pred dom a obzeralo sa, ktorého muža prvého zazrie.
V tento deň sa taktiež praktizovali obchôdzky, "Luciami". Boli to ženy, miestami aj muži v bielom, so zamúčenými tvárami (niekde sa ale vyskytovali aj čierne Lucky, s tvárami od sadzí). Čo robili bolo odlišné regiónmi - niekde ľudí strašili, vhadzovali ľuďom do okien mačky alebo prázdne tekvice s vyrezanými otvormi pre oči, nos a ústa (mali sa podobať na umrlčie tváre), inde chodili s husacím pierkom a štetkou a boli v domoch bohato obdarované. Inde mali zas oviazané reťaze a zvonce a cestou štrngali.
Zaujímavá je aj štúdia, ktorú démonickú bytosť v predstavách ľudu Lucia nahradila. Nebudem to však viac rozvádzať, spomeniem len, že sa špekuluje o staroslovanskej bohyni Mokoš. Bola ochrankyňou žien a ženských prác. Ženy sa k nej obracali o pomoc pri veštbách, inak sa však jej prítomnosti skôr obávali.
V tento deň sa nezabúdalo ani na pranostiky. Každý deň od Lucie do Vianoc predstavoval jeden z mesiacov nastávajúceho roka.

Aj keď som sa to snažila zobrať čo najstručnejšie, poriadne sa mi ten článok roztiahol. Dúfam však, že to veľmi nevadí - aspoň budete mať čo čítať do budúceho dielu. Tam si niečo povieme už o konkrétnych Vianociach.

=Bludička=

3 komentáře:

1. Do velkého textového pole napište komentář
2. Vyberte podpis, lze i anonymní
3. Klikněte na tlačítko "Přidat komentář"
4. Opište písmena z obrázku (ochrana proti spamu)