Príbehy Abarinu- Selenya IV

Opäť vás zdravím pri ďalšom pokračovaní príbehu Selenye a Luxanny a Davrosa. Tohtomesačná časť je naozaj dlhá, takže hurá do toho.

Kapitola 4

Zrada

Nezáleží, aká, zrada je vždy cítiť, ako chladná dýka do srdca. Čím väčšia, tým hlbšie sa zaryje a tým dlhšie tam ostane... Tá najväčšia v ňom ostane do konca života.

Z Davrosa sa teda stal profesor. Začal vyučovať na akadémií pokročilú mágiu a teóriu Arkány. Dostal svoju vlastnú vežu s laboratóriom. Jeho prednášky boli veľmi populárne. Takmer všetci z vyšších ročníkov na ne chodili. Selenya sa v tomto období odsťahovala od Luxanny, na prízemie Davrosovej veže. Ten taktiež splnil svoj sľub a zúčastnil sa šermiarskeho turnaja, len, aby sa dopracoval do finále, kde ho Selenya porazila. Luxanna sa v tomto období so Selenyou nevídala veľmi často, keďže tá trávila väčšinu času s bratom, akoby doháňali stratené roky. Potom, o dva roky však boli na fakulte Svetla nájdení dvaja študenti, ktorých telá boli podivne pokrivené a prekrútené, s viacerými rukami, alebo inými končatinami, ktoré sa ani rukami, ani nohami nedali nazvať. Boli rýchlo dopravené na fakultu Smrti, kde ich študovali. Jediné, čo sa zistilo, bolo, že ich telá sa zmenili na toľko, že už neboli schopné udržovať život. Asi týždeň nato boli študenti, ktorí tých dvoch našli, hospitalizovaní a tentokrát monitorovaní Arcimágyňou Života, Anitou. V priebehu pár hodín sa ich telá postupne menili a ani jej najlepšie snahy nepomáhali zabrániť v smrti študentov. Keď o pár dní boli nájdení ďalší študenti, bola fakulta Svetla a priľahlé budovy uzavreté do karantény. Všetci študenti mágie Svetla, spolu s profesormi a niekoľkými priľahlými budovami, ako bola fakulta Života, Univerzitná aula a zopár priľahlých laboratórií, boli uzavretí najmocnejšími ochrannými kúzlami všetkých fakúlt. Anita len zúfalo sledovala, ako sa choroba vyvíja do ďalších štádií a pokrivené telá dokázali vydržať dlhšie, až nakoniec v priebehu ďalšieho týždňa dokázali byť udržané neobmedzene dlho. Všetky následné pokusy o skontaktovanie mysli postihnutých boli márne. Niektorí dokonca zašli tak ďaleko, že sa domnievali, že aj keď je telo živé, duša už v ňom nesídli. Uprostred tohoto všetkého si Selenya začínala uvedomovať krehkosť života a tak, ako Davros držal ochrannú ruku nad ňou, ona sa zase vrátila za Luxannou a trávili všetci traja čo najviac času spolu. V tomto čase začalo byť jasné, že sa choroba prenáša dotykom, tak všetci museli mať ochranné rukavice. Jedlo bolo na prídeľ, zavreté v magických bublinách, akákoľvek bublina bola otvorená, jedlo muselo byť zjedené čo najskôr a pokým človek neotvoril bublinu sám, nebol dobrý nápad ho jesť. Dni boli dlhé, ale Luxanne to nebránilo, aby sa nesnažila rozveseľovať všetkých vo svojom okolí. Trojica si takto nažívala, ako sa len dalo a dokonca prišiel aj svetlý moment, keď tridsiateho piateho dňa prišla pošta z vonkajšieho sveta Davros so Selenyou sa dozvedeli, že Eleonora očakáva treťorodené dieťa. Podľa dátumov teraz už musí byť v štvrtom mesiaci.

* * *

Selenya sa prebudila vo svojej izbe. Teda, bola to izba Luxanny, túto noc prespávala, ako väčšinu, keďže Davros pomáhal Arcimágyni Anite v jej laboratóriu vo vynaliezaní kúzla, ktoré by proti chorobe fungovalo. Tá samotná sa medzičasom vyvíjala a postihnutí začínali byť agresívni. Anita nakázala, aby žiaden z postihnutých nebol usmrtený, namiesto toho boli uzavretí v špeciálnych miestnostiach, bývalého internátu mágov Života.

"Už si hore! Výborne, mám zaujmavú novinu!"

Prerušila Luxanna Selenyin prúd myšlienok, ako vtrhla do miestnosti a navalila sa jej asi päť centimetrov od tváre.

"Ty snáď nikdy nespíš, že nie?"

"Ale spím... na niektorých prednáškach, pár hodín večer, ale vstávam pomerne skoro. Ale počuj, počuj, dnes ráno boli všade rozvešané tieto papiere. Vyzerá to, že máme šancu proti chorobe."

Selenya si len pretrela oči a zobrala Luxanne papier. Stálo na ňom;

Došlo k výraznému pokroku vo výskume chroby. Laboratórium zháňa pomocnú silu a možno neskôr dobrovoľníkov v testovaní nového ochranného kúzla. Ak máte záujem, hláste sa pred Fakultou Života, dnes od ôsmej.

-Arcimágyňa Života, Anita

Selenya pozrela na Luxannu, potom naspäť na papier.

"Takže pokrok... Predpokladám, že sa chceš prihlásiť, ako pomoc. To by bol dobrý nápad, možno uvidím brata."

Povedala a vyskočila z postele. Za pár minút sa prezliekla, umyla aj učesala a už si to obe mierili k Fakulte Života. Tam už stál dav študentov. Bola tu asi polovica všetkých študentov, zvyšok bol buďto nakazený, alebo sa báli vôbec vychádzať. Z budovy čas od času vyšla Arcimágyňa Anita a volala si vždy po dvoch-troch študentoch. Väčšina z nich potom z budovy vyšla, ale niektorí ostali dnu. Selenya si po chvíli všimla, že tí čo ostávali, boli najlepší zo svojich oborov. Bolo to pre ňu zvláštne, hovoriť tým, kto študovali na Arcimága, alebo Vysokého Mága "študenti", keďže to bola už všeobecne uznávaná pozícia svetovej kapacity na mágiu. Nakoniec s Luxannou boli pozvané aj ony dve. Hneď, ako vošli, pocítili závan príjemnej, teplej mágie od Anity. Tá len povedla zvyšku jej tímu;

"Obe čisté" a potom sa otočila k dievčatám.

"Dobré správy, vynašli sme spôsob, ako diagnostikovať chorobu vo všetkých štádiách. Teraz zháňame skúsených mágov a magyčky, aby nám pomohli s jedným výskumom. Nebojte sa, bude to vcelku jednoduché, jediné, čo potrebujeme je delikátna kontrola many. Skúsime urobiť jednoduchý rituál na napojenie kúzla a zošleme ho na nakazeného."

Plán bol jednoduchý a Anitin tím sa toho dňa rozrástol na okolo päťdesiat členov. Všetko uznávaní mágovia vo svojich odboroch, ale hlavou celého projektu bola Anita, arcimág Smrti, Smrtihlav, Davros a arcimág Svetlolam. V priebehu nasledujúcich dní všetci prešli výcvikom na delikátnu kontrolu many pre rituál. Ako Anita neskôr vysvetlila, išlo o kúzlo piateho stupňa a bolo treba veľmi presne dodávať pomery many Života, Smrti a Svetla. Prvý pokus orchestrovala Anita a podarilo sa im zoslať kúzlo na jedného nakazeného, ktorému sa počas rituálu vrátila ruka naspäť do normálneho stavu. To bol od začiatku epidémie najväčší pokrok, akého sa dosiahlo. Tím si začal blahoželať k dobrej práci. Všetci boli rozoslaní a niekoľko náhodne vybraných členov sa dostavilo k Anite, aby podali popis toho, čo cítili počas rituálu. Posledná z nich bola Luxanna. Keď sa vrátila do izby, kde Selenya večerala. Keď Luxanna vošla, otočila sa na ňu s dosť vážnou tvárou.

"Nazrela som do Arcimágyňho denníka... Teda, nie, že by mi to dovolila, alebo niečo, ale bola tam dosť dôležitá informácia. Podľa jej poznámok niekto túto chorobu vyrobil. Je to akési kúzlo, ktoré niekto zoslal na prvých nakazených... Je to niečo neuveriteľné. To kúzlo vytvorilo nový život! Vytvorilo!"

Selenya udivene zdvihla pohľad.

"Čože? Jedným zo základných princípov mágie je, že sa nedá vytvoriť nič, čo predtým neexistovalo. Jedine Arkána podľa niektorých štúdií môže niečo vytvoriť."

"To hej, ale to nie je všetko. Podľa Arcimágyne je ten niekto stále tu. Má určité podozrenia, že niektorý z vyšších Mágov, tu v karanténe je zodpovedný!"

Selenya ostala sedieť s otvorenými ústami.

"Niekto z našich? To vysvetľuje, prečo si nás zvolala. Mala som pocit, že pre špecifiká toho kúzla nás tam bolo trochu veľa. Anita nás chcela mať všetkým pod dohľadom, možno, aby zistila, kto je ten, kto chorobu vytvoril. Musíme ísť. Musím to hneď povedať bratovi!"

"Dobrý nápad. Určite nám pomôže vypátrať vinníka, keď bude vedieť, že nejaký existuje."

Obe sa teda rýchlo vydali k Davrosovmu laboratóriu, kde bez klopania vtrhli dnu. Davros našťastie nevyzeral, že práve robil niečo delikátne, alebo nebezpečné. Práve naopak, práve si dopriaval šálku zeleného čaju.

"Môžem vám nejako pomôcť, dievčatá?"

"Davros! Máme znepokojujúce informácie. Budeme potrebovať tvoju pomoc. Niekto vytvoril túto chorobu a podľa všetkého túto karanténu používa, ako terárium na testovanie jej účinkov!"

Davros vyzeral neuveriteľne ohromený, tým, čo mu Selenya práve oznámila.

"Kde ste sa takúto informáciu dozvedeli? Kto vám to povedal?"

"Nikto. Ja som iba trošku nazrela do denníka Arcimágyne Anity."

Odpovedala tentokrát Luxanna, trocha previnilo.

"Hmm, nie je Arcimágyňou Života len tak..."

Davros sa zamyslel, odsŕkol čaju a nakoniec povedal;

"Máte vy dve nejaký plán, ako ho chytiť? Ak nie, ja mám, ale budem potrebovať vašu pomoc. Budeme všetci traja tajne sledovať a strážiť Anitu. Ty a Lux vypustíte šepkanie, že Anita má podozrenie na niekoho z prítomných, že vypustil chorobu na študentov. Pravdepodobne ten niekto bude veľmi vystresovaný a urobí chybu. Pravdepodobne sa pokúsi Anitu zabiť, alebo sa jej inak zbaviť. My sa medzitým budeme striedať a strážiť ju. Zvyšní dvaja budú medzitým pátrať medzi študentami po niekom podozrivom. Tí dvaja by mali vždy byť spolu, nech majú čo najlepšie šance ho premôcť."

Dievčatá prikývli na súhlas a odišli naspäť do izby spať. Ďalšieho rána, ako sa dohodli začali roznášať klebety o tom, že Anita vie, že niekto spôsobil túto chorobu. Behom minút to vedeli všetci na škole. Luxanna ale začala mať svoje pochybnosti.

"Nemyslím si, že je dobrý nápad takto využívať Arcimágyňu Anitu. Mali by sme jej aspoň povedať, čo chystáme."

"Neboj, Lux. Anita je v dobrých rukách. Davros na ňu dáva pozor a nepoznám lepšieho mága na univerzite."

"Ale aj tak, nebolo by tebe nepríjemné, keby si sa na poslednú chvíľu dozvedela, že ťa niekto využíval, ako návnadu."

"Dobre teda. Zájdeme za ňou."

Povzdychla si nakoniec Selenya a spolu sa vydali k Anitinmu Laboratóriu. Čudné bolo, že ju tam nenašli. Podľa jej asistenta rieši súkromné záležitosti vo svojej kancelárií. Vydali sa teda tam. Na pol ceste po prázdnych chodbách sa Luxanna obrátila na Selenyu;

"Čo budeš robiť potom... Potom, keď z teba bude Arcimágyňa. Máš nejaké plány?"

Selenya sa zamyslela a odpovedala.

"Mám povinnosti voči mojej rodine. Mala by som robiť Davrosovi radkyňu. On si nájde manželku a preberie titul a ja... Ja si asi tiež nájdem manžela, ale on nebude mať nárok na nič rodiny De Viet. Najradšej by som si vzala niekoho, koho budem naozaj milovať, ale rodičia zorganizujú niečo politicky prospešné... To je jediná vec, ktorej ľutujem na tom, že..."

Selenyin prúd myšlienok prerušila Arcimágyňa Anita, ktorá sa vyvalila spoza rohu. Jej ruka bola podivne svalnatá, s dvomi prstami s dlhými pazúrmi a v lakti z nej vyrastala druhá, menšia ruka asi so šiestimi prstami. Celý útvar mal červenoružovú farbu typickú pre nakazených. Anita zaostrila na dve dievčatá. S očividnou námahou udržovala zopár bariérových kúziel na svojom ramene, aby sa choroba ďalej nešírila, ale tie sa postupne rozpadali, alebo boli skonzumované postupujúcou chorobou.

"Pomôžte mi! Do laboratória, rýchlo!"

Dievčatá len ucúvli pred nakazenou. Selenya sa spamätala prvá.

"Čo sa stalo, kto to bol? Vieme, že niekoho podozrievate. Rozpovedali sme to po škole, ale Davros mal na vás dať pozor! Kde je?"

Predtým, než Anita stihla odpovedať, spoza rohu sa ozval chladný smiech.

"Drahá sestrička... Dúfal som, že mi budeš k úžitku celé posledné dva roky a hľa!"

Do chodby vkročil Davros a ľadovým pohľadom prevŕtaval dve dievčatá.

"Davros! Pomôž jej. Inak je nádej na vyliečenie preč!"

"Prečo by som mal? Môj experiment skončil. Doviedol som svoju novú mágiu k dokonalosti. Ide to oveľa ťažšie, keď vytváraš niečo nové a nemáš knihu, ktorá by ti pomohla."

Selenya len neveriacky pozrela na osobu, stojacu pred ňou. Neverila, že toto je Davros. Jej nádherný svet, v ktorom si predstavovala peknú budúcnosť sa rozsypal pred jej očami. Nedokázala zo seba vypudiť ani jedno slovo. Len tam kľakla na zem, s prázdnym výrazom pozerajúc pred seba. Cítila sa opäť, ako malé dieťa, ktoré nechápalo, ako svet funguje. Všetko, o čom si bola istá sa rozpadlo. Ostala len prázdnota, ktorá ju z vnútra zožierala.

Medzitým Davros pred ňou rozškľabil ústa.

"Ale ale, vyzeráš, že nechápeš. Nevadí. Veľmi rád ti poskytnem dar vedenia, spolu s darom lepšieho, mocnejšieho a adaptabilnejšieho tela."

Prehlásil triumfálne a začal formovať z podivných značiek kúzlo, ktoré sa chystal hodiť po Selenyi. Predtým ako ho však stihol dokončiť, zasiahla ho reťaz z multispektrálneho svetla a zviazala mu ruky. Trochu pobavene pozrel na svoje ruky, ktoré nemohli dokončiť kúzelné gestá a ešte pobavenejšie na Luxannu, ktorá, so svojou paličkou v ruke spriadala svoje vlastné kúzlo.

"Vyzerá to, že ty chceš dobrovoľne byť prvá."

Pobavene prehlásil smerom k Luxanne. Tá ho však ignorovala, ako spájala a pripravovala kúzlo. Davros si svoje podržal a z jeho ramena sa vystrčila ďalšia ruka, ktorá pár gestami zoslala akési čierne značky na reťaz, ktorá ho pútala. Značky okamžite začali reťaz korodovať, ale to už Luxanna sformovala svoje ďalšie kúzlo. Chodbu zaplavila oslnivá žiara, ako Luxanna vyslala mocný lúč smerom na Davrosa. Keď svetlo opadlo, stála pred ním bariéra z tmy a podivných značiek, horiacich červenkastým plameňom. Behom okamihu bariéra zmizla a spoza nej vyletel červený projektil, ktorý trafil Luxannu do nohy. Okamžite sa jej začala trhať topánka a nohavice, ako sa mutácia začala rapídne rozširovať a jej noha skorej pripomínala kmeň stromu.

"Selenya! Pomoc!"

Zakričala Luxanna z plných pľúc, ako sa mutácia začala šíriť ďalej. Jej meno a zúfalá žiadosť o pomoc preťali Selenyino vedomie, ako nôž. Jej oči sa zaostrili na Davrosa a zaplanuli zlatým plameňom, ktorý sa rýchlo rozšíril okolo jej hlavy a utvoril blčiacu svätožiaru. Jedným gestom sa Selenyi v ruke zhmotnil meč z modrastého svetla. Druhým gestom sa okolo nej zhmotnila zbroj zo zlatého svetla.

"Vidím, že asi nestojíš o moje dary a ani spojenectvo. Nevadí, to iba trochu oddiali neodvratné a keď tvoju vôľu zlomím, aj tak sa pridáš."

Zamrmľal Davros viac-menej pre seba a vytiahol meč. Druhou rukou už chystal ďalší projektil pre Selenyu. Tá neváhala ani chvíľku a nadľudskou rýchlosťou k nemu priskočila, meč napriahnutý pred seba a prebodla mu čelo. Jej meč vyšiel z Davrosovho temena, no ten sa len usmial.

"Hádam si si nemyslela, že to bude také jednoduché."

Žiara meča sa začala strácať. Z útrob Davrosovej hlavy sa po ňom začala rozprestierať tma a tieň. Selenya prekvapene ucukla a meč pustila. Ten medzitým kompletne zčernal a zkrútil sa, ako tenký kúsok dreva v plameni. Vtom ale Davros vrhol projektil, ktorý Selenyu trafil do hrude, kde začal rozožierať jej zbroj, ako kyselina. Selenya urobila rýchle gesto, ktorým zbroj, aj s kusom tmy zmizla. Druhým rýchlym gestom sa jej zbroj znovu objavila. Toto nebolo dobré, už čoskoro jej týmto tempom dojde mana a ak ju niektorý projektil trafí, skončí, ako Anita a Luxanna.

"Prečo toto robíš? Kam sa podel môj brat? Prečo si zahodil svoju budúcnosť?"

"Nič som nezahodil, drahá sestrička. Práve naopak, vytváram novú budúcnosť. Práve som vytvoril nový typ mágie. Vďaka Galdeúrovým poznatkom a tomuto."

Ukázal si na hruď a kus jantáru.

"Som bol schopný skombinovať mágie Života, Ohňa a Temnoty na novej úrovni a vytvoriť niečo nové- Mágiu Chaosu! A určite sa na tom nezastavím. Budem nesmrteľný. Kráľovstvá a impériá predo mnou padnú. Budem pánom tohoto a aj všetkých ostatných svetov!"

"Nie, toto nie je môj brat. Môj brat mal na pamäti tradície rodu a..."

"A načo byť vazalom cisárovi?! Keď môžem byť jeho pánom. Toto je cesta, ktorú som si vytýčil, keď som sa prvýkrát vrátil z Vrchovatca. Dobre som vedel, že ten starý blázon sa vyhodí do vzduchu. Potom som len po pár rokoch prišiel, zobral som tento amulet a som tu. Všetko išlo, ako som plánoval, sestrička."

Selenya len skrivila tvár. Takýto hnev nikdy nepocítila. Pred očami jej prebiehavali tváre. Davros, keď bol mladý a hrávali sa spolu. Luxanna, keď sa spolu stretli. Davros, keď sa vrátil. Luxanna keď boli kamarátky. Eleonora, ako jej spieva. Davros, usmievavý profesor. Luxanna s výrazom hrôzy, ako ju trafil mutačným kúzlom. Potrestať!, ozval sa jej v hlave silný hlas, načo celú jej myseľ

pohltili zlaté plamene a ona sa s oplátovanou päsťou vrhla na Davrosa. Zasiahla ho plnou silou. Jeh päsť sa rozhorela čistým bielym plameňom, ktorým chytil aj Davros a stiahol sa. Začal sa hasiť, ale nedokázal s plameňmi nič urobiť. Zastavil sa a jeho telo bezvládne padlo na zem, stále horiac. Oblak tmy vyletel von oknom, smerom k jeho laboratóriu. Podcenil ju. Vo svojej izbe si opäť pričaroval telo a začal chystať rituál.

Medzitým v chodbe sa Selenya obrátila na Luxannu a Anitu. Anita medzitým bola skoro celá premenená, ale stále svojou mágiou bojovala. Zároveň jednou rukou držala Luxannu a držala aj jej nákazu čo najviac pod kontrolou. Selenya zavrela oči. Spomenula si na svetelnú zložku protikúzla. S menšími úpravami začala splietať rituál a nakoniec sa okolo Anity a Luxanny utvorila bariéra z čistého svetla. Anita pochopila a zozbierala posledné zvyšky svojej many. Spolu splietli mocné kúzlo, ktoré ich aspoň stabilizovalo. Selenya vedela, že ich to udrží na asi hodinu, alebo tak. Musí nájsť Davrosa a zastaviť ho. Preniesla krátku formulku a vyrástli jej krídla zo žiarivých zlatých pierok. Cez okno vyletela von a rovno k Davrosovej veži. Nabrala čo najväčšiu rýchlosť a prerazila strop až k nemu.

"Vítam ťa, sestrička. Odbúrávam bariéry, ktoré som na seba dal, aby ma nebolo tak ľahko nájsť. Podmaniť si ťa teraz nebude žiaden problém."

Ako to dopovedal, čierne pavučiny vyleteli z rohov miestnosti a chystali sa obmotať okolo Selenye. Tá však kýávla rukov dole a obalili ju biele plamene. Pavučiny chytili a zhoreli. Plamene ostávali visieť okolo Selenye. V ruke sa jej objavil meč z rovnakého bieleho svetla. Rozbehla sa na Davrosa, s úmyslom preseknúť ho od krku po nohu. Davros jemným oblúkom vytiahol svoj meč, na ktorom sa okamžite objavil tmavočervený plameň a vykryl Selenyin úder. Na tvári mu hral trumfálny výraz.

"Pamätáš, ako som sa zúčastnil toho šermiarskeho turnaja? Bolo to prezieravé, presne kôli takýmto situáciam. Vyzerá to, že ťa nakoniec predsa len budem musieť zničiť."

Davros pretočil meč a veľkou silou udrel Selenyu do tváre. Tá padla dozadu, urobila vo vzduchu salto a pristála pred ním. Tentokrát sa pre zmenu jej objavil triumfálny výraz na tvári.

"Ty naozaj myslíš, že na tých súbojoch robím úplne všetko, čo dokážem? Veľmi sa pletieš."

Selenya sa odrazila, preletela ponad Davrosa a počas toho si v druhej ruke vyvolala kopiju zo zlata. Davros znudene nadvihol obočie. Selenya sa napla, ako luk a z asi trojmetrovej vzdialenosti hodila kopiju na Davrosa. Ten zdvihol meč na jej odrazenie. Na jeho veľké prekvapenie sa Selenya so zábleskom objavila pri kopiji držiac ju a druhou rukou zabodla Davrosovi meč do hrude. Ten zalapal po dychu a z úst mu vyšla horúca, čierna krv, od ktorej sa hneď chytila drevená podlaha. Usmial sa. Obklopil sa plameňmi a do stredu miestnosti hodil malú guľôčku. Selenya cúvla, a rukou si kryla tvár pred plameňmi. Davros si v ruke opäť vytvoril projektil a hodil ho po Selenyi.

Nedá sa nič robiť, Selenya. Asi ťa to bude stáť život, ale teraz je čas. Povedalo čosi kľudné v jej mysli hlasom Eleonory. Selenya vôľou vydrapila kus svojej životnej energie a spálila ju, ako manu a v záblesku svetla sa teleportovala k Davrosovi. Opäť ho sekla mečom. Ten sa len otočil, ruka sa mu zväčšila a odhodil Selenyu dozadu. Gulička uprostred miestnosti začala byť čoraz jasnejšia a vyžarovať veľa tepla. Pripomínala malé, tmavočervené slnko. Selenya preletela celou miestnosťou a narazila do kamennej steny. Pozbierala sa a chytila dych. Z celej sily hodila meč kúsok vedľa Davrosa. Ten len uhol o krok doľava a meč sa zabodol do podlahy vedľa neho. Ten moment sa pri ňom zhmotnila Selenya a obojruč ho sekla kopijou cez hruď. Davros bolesťou skrivil tvár, ale napriek tomu sa začal, najprv pomaly, potom čím hlasnejšie smiať. Chytil obomi rukami Selenyu za ruky. Nevadilo mu, že horia bielym plameňom. Jednoducho si vytváral ďalšie a ďalšie a držal nimi Selenyu. Medzitým sa mu v ústach vytvoril projektil z tmy a červených značiek. Napľul ho Selenyi do tváre, ktorá však bola obrnená helmou zo zlatého svetla. Pľuvanec sa rozprskol a okamžite začal korodovať helmu. Selenya pohybom hlavy helmu nechala zmiznúť aj s tmou, čo sa na nej živila. So zábleskom sa opäť teleportovala, tentokrát ďalej od Davrosa. Ten len pozrel do stredu miestnosti, kde gulička dosiahla žeravej, bielej farby. Obalil sa tmou a len Selenyi zamával, ako gulička v jednom okamihu vyslala vlnu ohňa a tlaku do okolia. Selenya ledva zdvihla ruku a vytvorila si v nej z poslednej many štít zo svetla. Tlaková vlna zničila celú vežu. Selenya chvíľu držala a mávala krídlami proti nej, ale nakoniec sa na jej štíte objavili praskliny. Selenya povolila a hodilo ju to chrbtom do budovy Fakulty Svetla. Čriepky štítu jej opadali spred tváre a tam stál vo vzduchu tvor s Davrosovou tvárou a čiernymi krídlami odetý do tmavočervenej lesklej zbroje, ktorá sa neustále menila, akoby bola tekutá. Zavisel vo vzduchu pred Selenyou a chytil ju za hlavu. Zaprel sa jej do ramena a potiahol. Vtom Selenya v záblesku zmizla a objavila sa za ním, bodajúc ho kopijou cez hruď. Tvor šokovane pozeral Selenyi do tváre.

"Ako?"

Selenya len vracala pohľad, plný odhodlania. Tvor sa zašklebil, chytil kopiju a tá sa mu rozpadla v rukách.

"Vyzerá to, že naša rodina je naozaj mocná. Teraz sa musím poistiť, aby ma náhodou neporazil ten nenarodený spratok. Toto nebude jedna z tých bájok, kde mladý princ zabije draka. Vlastne, asi zrovnám so zemou celé sídlo. A potom sa vrátim a postarám sa o teba. Pekne tu na mňa počkaj."

Zazubil sa a prikoval Selenyu čiernymi reťazami o stenu Fakulty Svetla. Tá síce už nemala síl, krídla sa strácali, zbroj tiež, ale aj napriek tomu sa usmiala.

"Zabúdaš na najmocnejšiu bariéru, aká chráni túto karanténu."

Davros len mimochodom napriahol ruku hore a čiernymi plameňmi sa prepálil cez všetkých osem vrstiev.

"Hovorila si niečo? Teraz tu na mňa počkáš s vedomím, že si nemohla urobiť absolútne nič, aby si zachránila svoju rodinu. Keď sa vrátim, vezmem si tvoju dušu i telo."

Opäť sa zazubil a so šialeným smiechom odletel. Selenya len sledovala, ako odlieta do diali. Cítila, ako ju mágia opúšťa a s ňou i jej vedomie. Po tvári sa jej skotúľali slzy a potom sa prepadla do bezvedomia.