7. Mordakai

Vrchovatec.
Dnes len pusté miesto, kde mágia zničila všetko v dosahu tristo míľ. Ťažko uveriť, že ešte pred pätnástimi rokmi tu bola nádherná, zelená úrodná krajina, s mnohými dedinami a mestami. Najväčším z týchto miest bola Anra, bohaté obchodné mesto s mnohými remeselníkmi, dokonca s vlastným kniežacím palácom, mesto skoro tak veľké, ako Annilahann. Spomienky na Anru však za tie roky vychladli, ležala totiž len päť míľ od Galdeúrovho laboratória. Prvotná vlna tej osudnej noci zmietla všetky vyššie budovy v meste, kostolné veže sa zrúcali, hrad bol behom sekúnd v troskách. Potom prišlo to horšie. Chaos. Všade sa náhodne začali objavovať tvory, o ktorých málokto dovtedy počul. Mŕtve telá ani nemali čas vychladnúť a už sa stavali, aby bezducho slúžili rôznym Spektrám, Lichom, Fextom, alebo Rytierom Smrti. Nie však na dlho. Rýchlo padli pod salvou plameňov rozhnevaných Effretov, Fénixov, Červených drakov, alebo boli rozmliaždení Wyrmami, Golemami, alebo Titánmi. Behom minúty bola väčšina ľudí v meste mŕtva. Zopár našlo ochranu v kostoloch, kde ich mocní Archanjeli ochránili. Nie však na dlho. Démoni, spojení s Drakmi a Spektrami ich porazili, len aby sa opäť obrátili jeden na druhého a pokračovali boje začaté pri stvorení sveta.

Týmto chaosom sa prechádzal Chlapec, so skleneným pohľadom. Pred chvíľou, mal chlapec všetko; Domov, milujúcich rodičov, zaúčal sa remeslu. Mal budúcnosť. To všetko teraz horelo, bolo rozbíjané, len, aby sa to vrátilo v grotesknej podobe naspäť, len aby tobolo opäť zničené. Jeho šťastie však vyprchalo a cestu mu skrížilo podivné stvorenie, čierne, ako noc, jediné rozoznateľné tvary boli kopytá na ktorých stvorenie stálo a dva bledé lampáše vo výške hlavy, uprene pozerajúce na Chlapca. Zvyšok tela tvora bol nejasný, neustále sa meniaci, ako tieň, alebo dym. Netvor sa živil strachom, ale čo bolo zvláštne, chlapec nejavil známky strachu. Netvor teda prehovoril. "Kto si?" Chlapec však neodpovedal a iba pokračoval vpred, akoby si Netvora nevšimol. Netvor sa však nevzdal svojho jedla tak rýchlo. Aj keď bolo len pár minút po objavení, ľudia a ich duše sa míňali závratným tempom. Táto duša bude jeho. Z tmy sa sformovala ruka s pazúrmi a natiahla sa k chlapcovi a chytila ho. Netvor si chlapca zobral pred oči. "Ahá, vidím, tvoja myseľ je neprítomná. Akási ochrana pred strachom a zbláznením. Neboj sa, to rýchlo napravíme.", povedal Netvor a strčil druhý pazúr tmy chlapcovi do čela. Chvíľku sa nič nedialo, ale potom chlapcovi prebehlo pred očami všetko, čo sa toho večera udialo. Sklený pohľad sa vytratil, jeho oči sa zaostrili na Netvora. Chlapec vykríkol od strachu, načo netor začal rásť a jeho telo začalo naberať jasné obrysy, jeho tvár orámovaná rohmi sa zmenila na triumfálny úšklebok. Chlapec sa prepadal do šialenstva, jeho prebudená myseľ sa trieštila, ako zrkadlo, po zásahu kameňom. Netvor rásol a silnel, Chlapec bol oveľa výdatnejší dezert, než očakával. Možno dosiahne aj svojej plnej formy a moci.

Niekde v kútiku, v jednom z čriepkov, tak, ako vo všetkých ostatných, Chlapec kričal. Nechcel zomrieť, ale nikam inde to nemohlo viesť. "Nechceš zomrieť?", ozval sa šepot niekde spoza chlapca. Bol ledva počuť, cez zvuk trieštiacej sa mysli, ale Chlapec sa otočil. Pred ním stála vysoká postava v dlhej čiernej róbe s kapucňou. Chlapec sa donútil prestať kričať a len cez zuby precedil "Nie.", potom hlasnejšie "Nie!". "Teda máš prečo žiť?", opýtala sa postava. Chlapec zaváhal. Po chvíli odpovedal. "Všetko je len spomienka. Nič to neznamená. Má vôbec zmysel žiť?"
"To je dobrá otázka. Niektorí veria, že po smrti je ďalší život. Uisťujem ťa, že po tejto smrti nie. Vravíš, že všetko je len spomienka. To práve znamená všetko. Kým existuje spomienka, existuje nádej. Nádej, že to čo bolo bude ešte raz."

Chlapec len zamyslene pozeral na postavu. Zopár čriepkov sa dalo opäť dokopy. "Kým budem žiť, bude žiť spomienka na Anru. Na všetko dobré, aj zlé. Bude to odrazový mostík pre budúcnosť. Spomienka na to čo bolo, aby to nezomrelo. Spomienka na to, čo sa stalo, aby sa to neopakovalo... Mám predsa len prečo žiť!" Povedal Chlapec istejšie, ako sa skoro všetky čriepky okolo neho dali dokopy. "Tak urob, čo je treba. Buď sebou, zober si svoj život naspäť."

Netvor zrazu pocítil, že sa strach v chlapcovi pominul. Nebolo to ako predtým. Predtým bol chlapec neprítomný. Teraz otvoril oči. Zračila sa v nich odhodlanosť, chladnosť a akýsi plameň moci. Chlapec zdvihol ruku, v ktorej sa mu objavil čierny, zhrdzavený meč,  pokrytý podivnými značkami. Z hrušky trčala reťaz, asi desať článkov pokrytých ostňami, omotaná, okolo Chlapcovej ruky. Chlapec sekol dolu, cez  Netvorovu tvár. Z netvora sa oddelil kus tmy a rozplynul sa. Netvor pvýkrát pocítil bolesť. Začudoval sa a pustil Chlapca. "Kto si?", opýtal sa. Chlapec sa na Netvora zadíval chladnými očami a zabodol mu meč medzi oči. "Mordakai z Anry.", zašepkal sucho, ako kamienky v hlinenej miske. Netvor sa rozplynul. Mordakai kľakol a vydýchol od vyčerpania. Zrazu jeho ruka s mečom ožila vlastmým životom a začala písať do kameňa, akoby to bolo maslo. V kameni stálo; "Choď do Annilahannu.Tam ťa vyučia v mojom umení."
"Kto si?", zašepkal Mordakai.
"Som jedna z dvoch strán tej istej mince. Jedna polovica veľkého kolobehu. Som Smrť, ale nedokážem existovať bez Života. Sme jedno a to isté. Sme Osud."

Mordakai sa len usmial a vydal sa neurčitým smerom preč z mesta. Mieril do  Annilahannu. Z cesty si nič nepamätal, len išiel. Meč v jeho ruke postupne hrdzavel a keď Mordakai padol únvou v uliciach  Annilahannu, ostal z neho len jeden hrdzavý článok reťaze, ktorý zvieral v ruke. Bol neuveriteľne vychudnutý. Po asi pol roku neustáleho chodenia, bez jedla a pitia, čo ho moc Smrti udržovala fungovať na samom kraji života vyzeral, ako mŕtvola. Vozkovia z pohrebnej služby si to tiež mysleli. Polonahý, vychudnutý, kosť a koža, zobrali ho k ostatným mŕtvolám a odviezli ho na fakultu mágie Smrti, kde mŕtvoly potrebovali na rôzne experimenty. Tu si mŕtvoly preberal profesor Mortifer. Ten dokázal behom chvíľky identifikovať, že Mordakai je živý, ale dlho už nebude, tak ho rýchlo priniesol na fakultu mágie Života, kde ho dali doporiadku. Tu Mordakai požiadal o možnosť študovať mágiu Smrti a Mortifer si ho vzal pod svoje krídla a Arcimág Smrtihlav dovolil, aby si Mordakai privyrábal, ako vozka pre fakultu a robil rôzne pomocné práce, aby si mohol uhradiť štúdium a mal aj na nejaké živobytie. Pre Univerzitu sa to ukázalo byť veľmi výhodné, pretože z Mordakaia sa stal najlepší mág Smrti za generáciu. Posledný článok reťaze si nechal a istý priateľ, ktorý ho sprevádzal počas celého štúdia(občas sa ukázal a s Mordakaiom preberali plány na budúcnosť, radil mu v niektorých veciach ohľadom školskej politiky a nakoniec mu navrhol, aby sa vydal hľadať Arkánu) a predstavil sa iba ako Tieň, mu jedného dňa, keď mu Mordakai ukázal hrdzavý článok, poradil, nech do neho skúsi dať manu Smrti. Z článku sa postupne urobil meč, ako predtým, len bez reťaze a len zo zlomkom jeho pôvodnej sily. Mordakai verí, že v Anre by ten meč mohol dosiahnuť svojej pôvodnej sily. Po doštudovaní sa rozhodol, že sa pridá k Wanielovi, o ktorpm počul, že zháňa ľudí na výpravu za Arkánou.