pondělí 30. května 2011

Recenze na jeskyně

Krvavá Parta


Mladá sotva dvadsať ročná, na pohľad sympatická žena, stála pre budovou International Diamond Bank, ktorá sa zo svojimi sto dva poschodiami týčila do obrovskej výšky. Silný s vietor jej fúkal dlhé čierne vlasy do tváre, takže si ich každú chvíľu odhŕňala rukou aby neprekážali.
Priliehavý zelený kostým neposkytoval takmer žiadnu ochranu pred chladným dažďom, takže za tú dobu čo tu stála bola celá mokrá. No ona dážď znášala ako chladná profesionálka.
Do tváre jej mieril objektív kamery, za ktorým sa schovával Buddy. Malý tlstý mužík, v bielom tričku, a tuctovej šiltovke, s nápisom KFC.
"Takže Patrícia, za tri akcia! Jeden, dva, tri. Akcia!" Na kamere zasvietilo červené svetielko, a stovky tisíc ľudí na svete mohlo sledovať Patríciinu tvár.
"Zdraví ťa Sillent City! Práve sa nachádzame pred budovou International Diamond Bank, k ktorej sa odohráva strašná rukojemnícka dráma. Partia piatich ozbrojencov, ktorú médiá nazvali Krvavá Parta, sa uzamkla v horných poschodiach budovy, spolu s asi dvadsiatimi zamestnancami banky.
Budovu obkľúčilo skoro dvesto rangerov, a policajné zložky z dvoch štátov."

Záber na kamere sa rozšíril, a za postavou Patrície sa objavilo niekoľko policajných aut, za ktorými sa kryli policajti v modrých uniformách, a niekoľko rangerov, ktorí sa pre istotu nekryli vôbec. Rangeri zvierali v rukách dlhé perkusné zbrane, a drevené kríže.
"Podľa informácií zločinci do teraz nevzniesli žiadnu požiadavku, a polícii sa stále nedarí vymyslieť plán ako zločincov zneškodniť. Zhruba pred hodinou na poschodia zaútočil tým rangerov, a policajné komando, avšak bez úspechu. Všetci zahynuli, a Ich mŕtvoly boli poslané výťahom späť.
Túto patovú situáciu budeme pre vás aj naďalej sledovať. Spred budovy International Dimond Bank, Patrícia Swanová, kanál šesť."


***

Pred hodinou a pol...
Nevysoký chlapík sedel na úzkom schodisku. Na sebe mal oblečený dlhý sivý plstený kabát, kedysi bielu košeľu cez ktorú mal natiahnutú nepriestrelnú vestu. Na chrbte mu viselo pestrofarebné sombrero, priviazané šnúrkou za krk. Pod jeho čižmami sa povaľoval jeden špak vedľa druhého.
Chlapík uprene sledoval veľké číslice namaľované na stene schodiska, ktoré spolu označovali sté poschodie. Ticho si pospevoval starú mexickú pesničku.
Dupot niekoľkých čižiem ktoré sa blížili zdola ho nejako neznepokojoval. Neustále si pospevujúc, vytiahol malú šesťranovú pištoľ, a strelil do neónu ktorí okamžite zhasol.
Na schodisku sa rozľahlo príjemné prítmie. Kroky z nižších poschodí sa dali do behu. Chlapík sa pozrel na hodinky, a odhadol približný čas príchodu dupotajúcich nôh. Mimovoľne sa usmial, pri čom jeho dlhé slonovinovo biele tesáky doslova žiarili v tme. Jedným rýchlim pohybom vrátil pištoľ tam od kiaľ ju vzal, a druhým vylovil spod kabáta opakovaciu brokovnicu z upiľovanou hlavňou...
KLIX-KLAX!
Prvá hlava zakuklenca sotva vykukla ponad schody, a už z nej nezostalo nič, okrem abstraktného diela na stene. Zvuk výstrelu sa rozľahol po schodisku. Znel ako výbuch granátu, akurát účinky zbrane z ktorej vyšiel nemali takú ničivú silu. Hold, opakovačka si kliesnila cestu po umeleckej dráhe.
Druhá, a tretia hlava sa rozskočili do strany po ďalších dvoch presne mierených výstreloch, a doplnili tak krvavú mozaiku od prevej zakuklenej hlavy.
Komando sa na chvíľu zastavilo. Rýchla strata troch členov ich prekvapila.
Chlapík sa medzitým konečne postavil. Z rozohriatej hlavne brokovnice stúpal dym, prinášajúc zo sebou vôňu strelného prachu. Díval sa do tmi zúženými zornicami, podobnými tým mačacím.
Zakuklenci teraz postupovali opatrnejšie. Namiesto priameho útoku zvolili trošku výbušnejší postup.
Čosi malé, okrúhle letelo vzduchom. Odrazilo sa to od steny, a pristálo chlapíkovi pod nohami.
To niečo bol malí útočný granát. Chlapík sa naň nechápavo zadíval, a malí granát vybuchol...

***

V tú istú hodinu, tá istá budova, to isté poschodie...
"Tik-tak! Tik-tak! Čas nám beží Joe. Pohni si!" Hlas znel z dverí vedúcich do sekretárkinej malej kancelárie, kde sa teraz krčilo sedemnásť ľudí k podlahe. Patril vodcovi krvavej party ktorého všetci prezívali Pes.
Pes bol vysoký, skoro metrák vážiaci obor, oblečený do dlhého čierneho kabáta, vysokých čižiem, a s cylindrom narazeným na hlave. Nie je to upír, ako ostatný členovia party. Pes je vlkodlak, ktorého rysy sa mu prenášajú aj do ľudského výzoru. Má hranatú tvár, ktorú lemujú dlhé bokombrady. Husté zrastené obočie, a žlté oči.
"Snažím sa, tak neotravuj!" Zreval chlapík, o ktorom by ste pri pohľade naňho zakrútili neveriacky hlavami, a položili si otázku: Ako sa už len tento mohol dostať do krvavej party?
Vysoký, avšak vychudnutý skoro muž, oblečený v sivom kabáte, ľanovej košele, a čižmách, ktoré mu boli trochu veľké.
Skoro vždy sa usmieval, a vystavoval tak na obdiv svoje tesáky. Na nose mal večne narazené okuliare, s tučnými sklami ktoré vôbec nepotreboval. Tvár mal posiatu pehami, ktoré doslova svietili na mŕtvole bielej pokožke.
Joe sa akurát skláňal nad monitorom počítača, ktorí patril riaditeľovi ID-Bank. Mal za úlohu nabúrať systém, a vložiť vírus ktorí by sťahoval veľmi malé sumy peňazí z účtov v celej Federatívnej Republike, a prevádzať ich stovky fiktívnych účtov u susedov v Konfederatívnej Únii.
Veľké prevody totiž sledujú na ministerstvách. Ale tie ozaj malé nesleduje nikto.
Joe sa potichu usmial. Už žiadne vykrádačky bank. Toto je už vyšší level...

***

Zo schodiska sa ozval výbuch. Jeden z chlapcov ktorí strážili spolu zo Psom rukojemníkov, zamieril k schodom.
Na schodoch sa práve odohrávala scéna ktorú nikto zo zásahovej jednotky nečakal. Chlapík zo sombrerom výbuch nielen že ustál, on sa k tomu ešte aj usmieval. Tvár mal teraz čiernu po spálenine, a z kabátu sa mu valil hustý čierny dym.
Útočiaci zakuklenci zaskočený tým čo mali pred sebou, ani nepostrehli kedy začal chlapík strieľať.
Opakovačka mu v rukách spievala pieseň o smrti. Z policajtov lietali kusy mäsa, a krv striekala vo vysokých gejzíroch do vzduchu.
Potom zavládlo ticho, ktoré narušovalo iba crčanie krvi z mŕtvych.
Za chlapíkom sa otvorili dvere. "Si v poriadku muchachos?"
"Nič mi nie je. Ale títo to už majú za sebou." Chlapík z úsmevom zišiel zo schodov. Boli tak pokryté krvou, a rozstrieľanými orgánmi, že sa tam pomaly nedalo chodiť.
Druhý chlapík nelenil, a vykročil za ním. Mŕtvoly bolo treba prehľadať, pozbierať všetko užitočné, a poslať fízlom pozdrav.
Ako spoločne prehľadávali telá, našli medzi nimi aj rangerov. Ich tiel sa snažili dotýkať čo najmenej. Hrozilo totiž, že pri manipulácii s ich telami, môže vypadnúť, či sa odhaliť nejaká svätá relikvia ktorá upírov dokáže zahnať. Rangeri najčastejšie nosili veľké drevené kríže, a revolveri nabité striebrom.
Okrem toho boli skutočne dobre vycvičený. Tí čo tu teraz ležali mŕtvy museli byť nejaký zelenáči. Ináč by mal Mexičan po chlebe.
Chlapi rýchlo pobrali mužom granáty, a telá potom poslali výťahom dole, nech sa aj policajti môžu kochať čo dokáže jedna opakovačka, odhodlaná preraziť si cestu k umeniu. Výťah bol umelcovou tvorbou doslova napchatý. Mexičan mal dokonca problém vopchať dnu ruku, aby stlačil gombík. Nakoniec sa to však podarilo, a tok sa obaja vrátili nazad.
Tento krát však nezostali na schodisku, ale vošli dnu do chodby. Kreslá použili za zatarasenie dvier, a pobrali sa za rukojemníkmi.
"Tak ako, je to hotovo?" Spýtal sa Mexičan Psa, ktorí akurát mieril riaditeľovi do tváre, a len tak pre zábavu sa pozeral ako sa celí natriasa, ako želatína.
Ľudia ktorí zbadali zakrvácaného Mexičana, svorne spustili hromadnú dáviacu akciu. Čoskoro zvratky pokryli koberec, a vzduch sa stal takmer nedýchateľný.
"Neviem. Choď sa naňho pozrieť, dobre?! Odvrkol Pes zhnusene.
Mexičan prešiel popri ňom, a zmizol vo dverách.
"Tak čo, ako pokračuješ?" Zastavil sa tesne u stolu. Zo sebou doniesol aj mŕtvolný smrad, ktorí dráždil Joa pri práci.
"Čo si do pekla robil? Vypadáš ako reklama na transfúznu stanicu!" Rozčuľoval sa Joe, pokým z mechaniky počítača vyťahoval malí disk. Ten si potom schoval niekde pod kabát, a zahlásil krátke "Hotovo!"
"Táááákže, sa môžeme spakovať!" Povedal Mexičan Psovi, keď sa zjavil v sekretárkiných dverách. Za chrbtom mu vykukoval pehatý Joe.
Psovi sa po tvári rozhostil spokojný úsmev. "Dosť bolo zábavy!" Povedal, a zmačkol spúšť. Riaditeľova neprirodzene guľatá hlava sa rozletela na všetky strany. Väčšina jej obsahu však skončila na rukojemníkoch, ktorý spustili druhú vlnu zvracania.

"Čo s týmito?" Mexičan rýchlim pohybom ruky ukázal brokovnicou na rukojemníkov. Pri tom pohybe z brokovnice odletel kúsoček mozgu, a pristál priamo na tvári mladučkej sekretárky. Tá sa v momente sklátila na koberec, kde ležala s tvárou ponorenou v zvratkoch.
Pes len pokrčil plecia, a podišiel k dverám. "Títo sú už odbavený. Rangeri sa s nimi nebudú srať. Oni budú chcieť vedieť čo sa tu dialo, a to za akúkoľvek cenu!"
Joe sa pri zmienke o rangeroch nervózne usmial. "Nevypadneme už?"
"Jasné!" Ozvalo sa mnohohlasne.

***

O hodinu, a tridsaťpäť minút neskôr...
Všetky kamery televíznych štábov sa dívali k nebu. Presnejšie, dívali sa na strechu veľkej budovy International Dimond Bank, kde stáli všetci členovia krvavej party na rímse, a hľadeli dolu.
Nad hlavami sa im preháňali v divokých chuchvalcoch husté čierne mraky. Dážď s ktorí do teraz neprestajne pršal, stíchol.
Patrícia Swanová, celá premočená z mikrofónom na ústach komentovala aktuálne dianie.
"Pred piatimi minútami sa polícii podarilo vniknúť na poschodia, a vyslobodiť rukojemníkov. Členovia krvavej party sa presunuli na strechu kde sa podľa správ policajného hovorcu zabarikádovali.
Ďalej sa nám podarilo zistiť že sa dvaja z rukojemníkov sú mŕtvy. Jednou obeťou je Šesťdesiatdva ročný riaditeľ International Dimond Bank, Samuel Roderrick. Meno druhej obete sa nám nepodarilo zistiť. Vieme však, že ide o muža, ktorí skolaboval, na následk..."

Patríciu prerušil výkrik ktoréhosi z novinárov. "Do pekla! Veď oni sa chystajú skočiť!"
Na streche sa skutočne dialo niečo neobyčajné. Všetci piati členovia stáli na okraji rímsy bok po boku. Iba Pes stál pred Mexičanom, o ktorého bol pripútaný horolezeckými popruhmi.
Upíry si vyhrnuli si vyhrnuli rukávy, a rozpažili ruky. Tie okamžite začali meniť svoju podobu, na niečo čo pripomínalo vtáčie krídla. Tieto boli akurát väčšie, s čiernym skoro vyšklbaným perím.
Takto tam stáli hodnú chvíľu, a sledovali dianie pod sebou. Pes si chladne premeriaval rangerov, a uvažoval ako to celé skončí. Vedel že keď teraz skočia, preplachtia niekoľko kilometrov, kým budú musieť pristáť. Potom všetko bude záležať na rýchlosti. Toto všetko už zažil snáď tisíc krát. Preto bol pripravený. Vedel ako sa stratiť a nezanechať ani najmenšiu stopu. Vedel však že keď sa tam dolu rozdelia, nie všetkým sa podarí uniknúť.
Za tie storočia, vždy dostali rangeri dakoho pri akciách. Jedného, či dvoch. Možno dneska zomrie práve on. Alebo Mexičan, či nebodaj Joe, ktorí bol v parte nováčikom.
Pre krvavú partu je to však prijateľná cena. Nájde sa nový vodca, a nový členovia ktorí doplnia toto tisícročné spoločenstvo, a prinesú doň niečo nové.
Pes sa usmial. Obrovské tesáky sa zablysli do tmy. V tom momente sa odlepil spolu z Mexičanom od zeme, a za ním sa v rýchlom slede vzniesli aj ostatný.
Zdola sa rozľahli výstrely. Strieľali však iba policajti, a olovené guľky aj keď značne nepríjemné, im ublížiť nedokázali. Rangeri ani nevytiahli pušky. Striebro by tak vysoko v žiadnom prípade nedoletelo. Radšej nasadli na kone, a cvalom sa hnali sledovať rýchlo letiace tiene, ktoré sa strácali v diaľke...

= Vash a Wolfgang =

Žádné komentáře:

Okomentovat

1. Do velkého textového pole napište komentář
2. Vyberte podpis, lze i anonymní
3. Klikněte na tlačítko "Přidat komentář"
4. Opište písmena z obrázku (ochrana proti spamu)